Princípy výberu pohybových aktivít u detí a mladistvých

1. presné oddelenie akcelerácie od tzv. talentu dieťaťa a naopak, i presné určenie možnej retardácie. Obe hodnotenia musia byť komplexné nielen v základných dátach, ale aj v antropometrii, vo vyzretí i funkcii orgánov a systémov. Sumarizácia získaných údajov je nutná vo vzťahu k objektívnemu zhodnoteniu životných podmienok. Tieto údaje sa musia konfrontovať s objektívnym zistením pohybových prejavov, aby sa odlíšilo naučené od predpokladov. Čím je jedinec mladší, tým sa tento faktor uplatňuje viac. Zvlášť v prípade entuziastických rodičov sa môže vytvoriť tzv. pseudotalent.

2. hodnotenie priebehu predchádzajúceho vývoja – zámerné ovplyvňovanie tejto harmónie vedie skôr alebo neskôr k vzniku patologických prejavov. Platí to nie len pre známe predčasné vertikalizovanie dieťaťa, ale i pre ranné jednostranné a špecializované činnosti. Rovnako je nutné prihliadať k prekonaným chorobám a hlavne k zhodnoteniu doby terapie a rekonvalescencie.

3. vzhľadom k právnej zodpovednosti, vždy je treba pri výbere na jednej strane získať súhlas zodpovedného dospelého s činnosťou, ale i na strane druhej poznať toho, kto bude s dieťaťom doporučovanú činnosť vykonávať. Platí to pre všetky aktivity, ale zvlášť pre tie pri ktorých vzniká riziko preťaženia. To podrtrhuje povinnosť vyšetrujúceho lekáa poznať aspoň základy doporučovanej aktivity, jej pôsobenie na organizmus a hlavne potom možné riziká, ktoré ju môžu sprevádzať.

Zdroj: Pohyb v prevencii a terapii, Miroslav Kučera a kol., 1998



OHODNOĎTE ČLÁNOK:

Odpovedať

*

Lajkuj!

Súťažíme každý mesiac

Zdieľajte nás