Hypermobilita
Zväčšenie rozsahu pasívnej pohyblivosti nad fyziologické hranice sa nazýva hypermobilita. Pri hypermobilite je zvýšená tendencia k nárazovému preťaženiu a pre celkovú hypotóniu je zhoršená reflexná posturálna regulácia, čím sa zhoršujú aj korekčné reakcie pri náhlych zmenách polohy.
Hypermobilita môže byť podmienená geneticky, spôsobená patologickým procesom alebo získaná životným štýlom, profesiou, športom. Väčšinou závisí od pohlavia a vekom sa mení.
Rozlišujeme 3 formy hypermobility. Generalizovaná forma, pri ktorej je podstatou porucha tonusových regulácií v CNS, napr. pri tabes dorsalis, atetóze, oligofrénii… Miestna forma býva spôsobená úrazom alebo chorobou kĺbu, a štruktúr, ktoré ho stabilizujú. Často vzniká aj ako kompenzačný mechanizmus blokád chrbtice. Príčinou konštitučnej hypermobility je pravdepodobne mezenchymálna insuficiencia. Postihnuté býva celé telo.
Podľa Sachseho rozlišujeme tri stupne hypermobility:
A – znížený až normálny rozsah pohybu
B – mierna hypermobilita
C – výrazná hypermobilita
OHODNOĎTE ČLÁNOK: