Vplyv dlhodobého ležania na organizmus
Ležanie má spočiatku charakter liečivý, neskôr je ležanie pre organizmus nepriaznivé .
Vplyv na kardiovaskulárny systém
– pacient cielene utlmuje dýchanie následkom bolesti alebo zo strachu pred zväčšením bolesti – pri plytkom dýchaní sú tlakové rozdiely v hrudníku primalé, krvný obeh sa spomaľuje, v pľúcach vzniká hypostáza, vo veľkom krvnom obehu viazne krvné zásobenie, vzniká stáza krvi a žíl s trombózami.
Vplyv na kožu a mäkké tkanivá
– zníži sa odolnosť kože a mäkkých tkanív proti mechanickému tlaku, aj najmenší tlak odkrvuje tkanivá, tie potom strácajú výživu a podliehajú nekróze (dekubity), vznikajú dekubitálne vredy.
Vplyv na tráviaci a močový systém
– prítomná je plynatosť, zápcha, nechutenstvo a poruchy metabolizmu Ca
Vplyv na nervový systém a svaly
– prítomná je porucha výživy, klesá turgor kože, útlmené sú reflexy a reakcie, pacient pri prvom postavení pociťuje slabosť, závrať, nevie udržať rovnováhu, u detí sa pribrzďuje duševný vývoj
Vplyv na psychiku
– v prvých dňéch ležania pociťuje pacient úľavu, poloha, v ktorej sa nachádza tlmí bolesť, potom to znáša čoraz ťažšie, pociťuje ťahavé bolesti v oblasti krížov, veľkých kĺbov dolných končatín, tlakové bolesti, je podráždený, nespokojný a zle spí. Postupne sa adaptuje, mení sa jeho vzťah k ležaniu a aj jeho duševný život – slabnú emócie a zážitky, potláča sa vôľová aktivita, viac sa pozoruje, je apatický, depresívny, má negativistický postoj k svojej chorobe, prostrediu a zdravotníckemu personálu.
OHODNOĎTE ČLÁNOK: