Základné zložky potravy
Sacharidy
Sacharidy tvoria základ našej potravy a mali by predstavovať 55 až 60 % z celkového energetického príjmu (t.j. 120 – 140 g pri celkovom príjme 5000 až 6000 kJ). Sú významným zdrojom energie pre ľudské telo a sú dôležité pre správne fungovanie mozgu. Minimálny príjem sacharidov je 50 g/denne a horná hranica je 500 g/denne. Väčšina ľudí skonzumuje 100 – 300 g sacharidov za jeden deň. Pri nedostatku sacharidov sa odbúrava energia z tukových zásob a ak je ich príjem extrémne nízky dochádza k úbytku svalovej hmoty. Naopak pri nadmernom príjme sa energia hromadí do tukových zásob a vzniká nadváha až obezita.
Sacharidy rozdeľujeme na:
- Jednoduché (cukry):
1. monosacharidy, medzi ktoré patrí glukóza (hroznový cukor), fruktóza (ovocný cukor), galaktóza (zložka mliečneho cukru)
2. disacharidy, ku ktorým zaraďujeme sacharózu (repný cukor), laktózu (mliečny cukor), maltózu (sladový cukor)
- Oligosacharidy, ktoré sú tvorené viacerými monosacharidovými jednotkami, patrí sem inulín z čakanky.
- Polysacharidy: do tejto skupiny sa zaraďuje škrob (napr. škrob v zemiakoch).
[button link=”https://fyzioterapia.net/2011/11/glykemicky-index/”] Pozri článok o glykemickom indexe[/button]
Tuky
Tuky sú najvýdatnejším zdrojom energie. Po chemickej stránke sú to zlúčeniny glycerolu a mastných kyselín. Z celkového energetického príjmu predstavujú 25 až 30 % (t.j. 35 – 40 g pri celkovom príjme 5000 až 6000 kJ). Tuky sú významným zdrojom esenciálnych mastných kyselín, dodávajú strave chutnosť a príjemnosť pri žutí, a sú v nich rozpustné vitamíny D, E, K, A.
Rozdeľujeme ich na :
- nasýtené – sú súčasťou potravín živočíšneho pôvodu, zvyšujú hladinu cholesterolu v krvi, prijímame ich často vo forme tzv. skrytých tukov
- nenasýtené – sú súčasťou rastlinných olejov, orechov a rýb, znižujú riziko srdcovocievnych chorôb
- mononenasýtené: olivový olej, olivy, orechy, avokádo
- viacnenasýtené: tzv. omega 3 mastné kyseliny, nachádzajú sa v panenskom oleji z obilných klíčkov a v rybách
Súčasťou tukov živočíšneho pôvodu je cholesterol, ktorého denný príjem by nemal prekročiť 300 mg. Najbohatšie na cholesterol sú vnútornosti, údeniny, vajcový žĺtok a maslo.
Bielkoviny
Základným stavebným kameňom nášho organizmu sú bielkoviny. Bez nich by nebola možná stavba a obnova tkanív, a ani tvorba bielkovín s určitou funkciou v organizme (napr. enzýmy, nukleové kyseliny). Z celkového energetického príjmu predstavujú 10 až 20 %, ich optimálny denný príjem pre bežnú populáciu je 0,8 g na 1 kg hmotnosti. Prijímame ich vo forme rastlinnej alebo živočíšnej. Bielkoviny sa musia rozštiepiť v niekoľkých fázach až na najmenšie aminokyseliny, aby ich mohol ľudský organizmus využiť.
Aminokyseliny rozlišujeme:
- esenciálne – tie, ktoré si telo nedokáže vytvoriť a musí ich získavať z potravy, patrí sem valín, leucín, izoleucín, metionín, tryptofan a ďalšie neesenciálne – telo si ich dokáže vytvoriť.
OHODNOĎTE ČLÁNOK: