Bolesť ťa klame!
Dôvod, prečo ľudia vyhľadajú fyzioterapeuta je (takmer) vždy rovnaký. Pokiaľ nie si držiteľom ceny „najsexy pracovník v zdravotníctve“ je dosť možné, že dôvodom návštevy ľudí v tvojej ambulancii, bude bolesť. A nielenže bolesť dokáže poriadne zamotať psychiku človeka, ale je to aj jedna obrovská klamárka a tvoj mozog je jej naivná obeť. Prečo je väčšina bolesti iba v našej hlave a ako jej zmariť jej diabolské plány?
Bolesť je nepríjemný, zmyslový a citový zážitok, spojený s aktuálnym alebo potenciálnym poškodením ľudského teľa. Jej rozhodujúcim činiteľom je porovnanie aktuálnej bolesti s bolesťou predchádzajúcou a jej terajšími následkami. V týchto vetách sa ukrýva celé tajomstvo tohto článku – niečo ako skrytý poklad. Čas na krátky príbeh. Ako malý chlapec som behal často bosí po garáži. Zrazu som zacítil slabé škrabnutie na nohe hneď vedľa päty. Nevenoval som tomu pozornosť a o pár minút, keď som sa išiel obuť zistil som, že som si z garáže odniesol suvenír vo forme klincu zapichnutého do nohy. Až vtedy sa dostavila silná bolesť a nadávky mojej mami smerom na otca, prečo tú garáž nepopratal už pred týždňom. Čo sa v skratke stalo? Nociceptory na nohe zachytili nepríjemný podnet a vyslali informáciu do mozgu na vyhodnotenie. Ten si povedal, že niečo podobné sa mi stalo už mnoho krát a pravdepodobne som len stúpil na malý kamienok, ako už mnoho krát. Ohrozenie nebolo vyhodnotené, ako dostatočné a silná bolesť sa nedostavila. Prešiel týždeň a ja som spolu s mojom detskou nerozvážnosťou znova pobehoval bosí po garáži. Zrazu som zacítil obrovskú bolesť hneď vedľa päty. Vyletel som z garáže 100% istý, že mám znova zapichnutý klinec v chodidle. No v skutočnosti, som len stúpil na malý kamienok.
Čo sa stalo tento krát? Nociceptory zachytili rovnaký podnet ako vtedy, informovali mozog. Ten si povedal, že naposledy, keď som niečo podobné cítil, mal som klinec hlboko v nohe a okamžite „zalarmoval“ bolesť tak silnú, aby som si hneď uvedomil hrozbu, ktorá mi hrozila.
A pritom, som len zavadil nohou o kamienok, čo by som si za normálnych okolností, asi ani nevšimol. Bolesť teda nie je priamo úmerná poškodeniu ľudského tkaniva. V inom pokuse si ľudia nechali svietiť dve lampy s rovnakou teplotou na pravé a ľavé predlaktia. Jedna lampa svietila na červeno a druhá na modro. No hádajte, ktorá podľa ľudí pálila viac. Snáď ešte zaujímavejší pokus bol vykonaný pomocou protézy hornej končatiny. Muž sediaci za stolom mal na stole vyložené obe ruky tak, že jedna z nich bola vyvlečená z rukáva a bola schovaná za doskou, tak že na ňu muž nemohol vidieť. Na jej miesto do prázdneho rukáva sa vložila protéza ruky, ktorá bola položená rovnako na stole ako ruka „živá“. Následne sa malým nožom prechádzalo jemne po protéze a muž prekvapivo poznamenal, že tento vnem cíti. V skratke, mužov mozog mal reagoval na podnet „vysielaný“ z umelej ruky.
Čo si z týchto príkladov vziať do života? V prvom rade to, že bolesť sa prejaví aj pri POTENCIÁLNOM poškodení a je vždy vyhodnotená na základe predchádzajúcich skúseností. Je taktiež veľmi ľahko ovplyvniteľná na základe našej sociálnej situácie, spánku a duševnom šťastí. V to čo veríme, hrá obrovskú rolu pri vnímaní bolesti. Pokiaľ bolesť čakáme, dostaví sa vo väčšej miere. Preto treba pri komunikácii s pacientom voliť veľmi opatrný slovník pri opisovaní diagnózy. Slová ako „vyskočená“ platnička alebo „veľmi nestabilné“ koleno asi nebudú tie najlepšie. A naopak. Pokiaľ človek rozumie princípu, že veľká bolesť nerovná sa veľké poškodenie, dokáže z terapie vykúzliť oveľa, oveľa viac.
Autor článku: Ján Pisarčík
https://www.instagram.com/physio_honestly/
OHODNOĎTE ČLÁNOK:
Pridaj komentár
Lajkuj!
Súťažíme každý mesiac
Zdieľajte nás
Záverečné práce
Zobraziť všetky
Témy
Partneri
