Aeróbne cvičenie

Aeróbne cvičenie je cvičenie aeróbneho charakteru, pri ktorom sú dôležitým zdrojom energie hneď po cukroch tuky.

Pri takomto druhu cvičení dochádza k :

• posilneniu srdcovocievneho systému
• zlepšeniu aeróbnych schopností
• zlepšeniu výkonnosti a vytrvalosti
• zlepšeniu nervovosvalovej koordinácie
• zvýšeniu odolnosti voči chorobám
• zvýšeniu pružnosti a pohyblivosti
• zvýšeniu sebadôvery a sebavedomia
• odbúravaniu stresu
• zlepšeniu postavy
• spevneniu svalstva
• odbúraniu tukových buniek

Krvný tlak – veličina, ktorá sa priebežne mení v závislosti od podnetov vnútorného aj vonkajšieho prostredia. Srdce pumpuje krv do artérií (tepien), ktoré ju rozvádzajú  do celého tela. Po vypudení krvi zo srdca pôsobí krv tlakom na steny artérií – hovoríme o tlaku krvi.

Systolický tlak (horný) – tlak v krvnom obehu v čase srdcovej kontrakcie (systoly), keď srdce vypudzuje krv do obehu.

Diastolický tlak (dolný) – tlak v krvnom obehu klesá, maximálny pokles je, keď sa komory plnia krvou, keď je srdcovy sval ochabnutý (diastola).

Hypertenzia – podľa WHO – dlhotrvajúce zvýšenie KT v artériách KO nad stanovené hodnoty. Je to jeden z hlavných a nezávislých KVS rizikových faktorov, ktorý spôsobuje poškodenie srdca a ciev. Je najčastejšou príčinou odkladu chirurgického výkonu.

Príznaky: desaťročia bez ťažkostí, neskôr necharakteristické príznaky – bolesť hlavy, krvácanie z nosa, šum v ušiach, poruchy videnia, dýchavica, bolesti na hrudníku.

	STK [mm Hg]	DTK [mm Hg]
Optimálny tlak	< 120	< 80
Normálny tlak	120 – 129	80 – 84
Vyšší normálny tlak	130 – 139	85 – 89
Hypertenzia I. stupňa	140 – 159	90 – 99
Hypertenzia II. stupňa	160 – 179	100 – 109
Hypertenzia III. stupňa	≥ 180	≥ 110
Izolovaná systolická hypert.	≥ 140	< 90

Rozdelenie hypertenzie:

1. primárna – esenciálna hypertenzia – 95 %, multifaktoriálna príčina= dedičnosť, vek, pohlavie, konštitúcia, stravovacie návyky, životný štýl, vonkajšie prostredie, psychosociálne vplyvy, stres. Začína medzi 30. až 50. rokom života.

 2. sekundárna – vrodená alebo získaná – 5 %

• renoparenchýmová – rôzne choroby obličiek
• renovaskulárna – ateroskleróza
• endokrinná – akromegália
• koarktácia aorty – stenóza aorty
• iatropatogénna – polieková
• sy. spánkového apnoe
• gravidita

 Rozoznávame štyri štádiá hypertenzie:

1. štádium – zvýšenie KT bez orgánových zmien.
2. štádium – zvýšenie KT so zmenami na orgánoch bez funkčných porúch (hypertrofia ľavej komory srdca).
3. štádium – ťažké org. zmeny so zlyhávaním funkcie (ICHS, CMP).
4. štádium – malígna hypertenzia charakterizovaná rýchlym vzostupom KT, rýchlou progresiou org. a funkčných zmien  – nekróza arteriol, retinopatia, neuropatia, renálne zlyhanie.

 Rizikové faktory pre vznik hypertenzie:

• zvýšený príjem NaCl
• obezita
• alkohol
• stres
• fajčenie

 Liečba:

1. Nemedikamentózna:

• Zanechať fajčenie
• Zvýšenie pohybovej aktivity – vhodná je izotonická aktivita, počas ktorej je pacient schopný súvislej konverzácie. Aktivita má byť pravidelná, aeróbna, intenzita a forma prispôsobená možnostiam. Neodporúčajú sa izometrické cvičenia a silové cvičenia, pobyt v saune.
• Zníženie nadmernej telesnej hmotnosti
• Zníženie príjmu NaCl
• Obmedziť alkohol
• Zvýšiť konzumáciu ovocia a zeleniny
• Znížiť obsah celkových a nasýtených tukov v strave
• Nočný spánok – nočná práca zvyšuje krvný tlak
• Znížiť stres

 2.      Medikamentózna

 Neliečená hypertenzia vedie k poškodeniu mozgu, obličiek, ciev, srdca očí a periférnych artérií.

 Klasifikácia podľa NYHA:

1. Trieda – 100 W, bez obmedzení
2. Trieda – 75 W, bežná denná činnosť spôsobí únavu, palpitácie, anginóznu bolesť s miernym obmedzením telesnej činnosti
3. Trieda – 50 W, menšia ako bežná telesná činnosť so značným obmedzením
4. Trieda – 25 W, ťažkosti v pokoji, pri akejkoľvek činnosti zhoršenie ťažkostí

Artériová hypertenzia bieleho plášťa – najvyššie hodnoty KT určí lekár, v ambulancii vysoký KT, doma normálny KT.

Normotenzia bieleho plášťa – v ambulancii TK normálny, hypertenzia v práci alebo doma pri 24 hodinovom monitorovaní.

 Meranie krvného tlaku:

• Manžeta musí prekrývať aspoň 2/3 ramena
• Obnažené rameno
• Prvýkrát merať na oboch rukách
• Používať stále to isté rameno
• Pacient sedí, rameno je vo výške 2. rebra
• Palpujem a. brachialis vo fossa cubitalis
• Dolný okraj manžety je 2 – 2,5 cm od jamky
• Pomaly vypúšťam manžetu, rýchlosťou 2 – 3 mm Hg/s

 Tep:

• Palpujem a. radialis na strane palca 2 resp. 3 prstami
• Meriam 30 s x 2, prípadne celú minútu
• Norma – 72 úderov za minútu
• Viac ako 90 – tachykardia
• Menej ako 60 – bradykardia

Extrapyramídový systém je systém, ktorý je zodpovedný za udržanie svalového tonusu a vykonávanie automatických pohybov. Je to fylogeneticky najstarší  systém. Centrá extrapyramídového systému sa nachádzajú v bazálnych gangliách – v paleostriate a neostriate. Neostriatum tvorí nucleus caudatus a putamen. Paleostriatum tvorí globus pallidus.  Globus palidus a putamen tvoria nucleus lentiformis. Corpus striatum je tvorený n. caudatus, putamen a globus pallidus.

Pri poškodení paleostriata vzniká tzv. hypertonicko – hypokinetický syndróm. Prejavy: hypokinéza až akinéza, flekčné držanie tela a končatín, zvýšený svalový tonus v zmysle rigidity, pokojový akrálny tremor – tzv. parkinsonský tras, tichá, monotónna, nezrozumiteľná reč, maskovitá tvár, poruchy chôdze, šúchává chôdza, slinenie a mastná pleť.

Pro poškodení neostriata vzniká tzv. hyperkineticko – hypotonický syndróm:

• chorea – mimovoľné rýchle pohyby, v pokoji aj počas pohybu, grimasovanie na tvári
• atetóza – pomalšie handrovité, hadovité pohyby, tvár nadobúda masku plaču alebo smiechu
• myoklonus – trhavé zášklby jednotlivých svalov alebo svalov v celých končatinách
• tiky – rýchle kŕčovité zášklby jednej svalovej skupiny, majú neurotický a nutkavý charakter

Mäkké techniky predstavujú špeciálnu metodiku manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží. Jej cieľom je zníženie bolestivosti a svalového napätia, a uľahčenie následnej mobilizácie alebo manipulácie. Mäkké techniky vykonáva fyzioterapeut, ktorý využíva niektoré techniky čiastočne porovnateľné s masážnymi prvkami. V mäkkých technikách sa využíva: palpácia, trenie kože, pretiahnuteľnosť  tkanív v riase, pretiahnutie fascií, pôsobenie tlaku, vyšetrenie a ošetrenie bolestivých bodov (tzv. Trigger points).

Mobilizačnými technikami ovplyvňujeme pohyblivosť kĺbov končatín a chrbtice, vrátane joint play (kĺbnej vôle). Pod pojmom mobilizácia treba chápať postupné obnovovanie pohyblivosti kĺbu pri jeho funkčnej poruche. Vykonáva sa opakovanými, nenásilnými pohybmi v smere obmedzenia pohybu. Pri mobilizácii využívame aj vplyv dychu a pohyb očí na svalový systém.

Názov taping je odvodený zo základného materiálu tejto metódy – z anglického slova tape (čítaj tejp), čo v preklade znamená slovo páska. Taping alebo páskovanie je špeciálna metóda, pri ktorej sa pomocou pevných a pružných lepiacich pások oblepia kĺby alebo svaly tela, s cieľom znížiť alebo odstrániť bolesť vo svaloch a kĺboch, zlepšiť funkciu svalov, šliach a kĺbov, podporiť krvný a lymfatický systém a podporiť hojenie svalových ruptúr. Kineziotapy stabilizujú kĺby, zlepšujú stav pooperačných jaziev a napomáhajú k zlepšeniu stavu po parézach. Od klasickeho tapu sa kineziotape odlišuje tým, že sa lepí na niekoľko dní až jeden týždeň, narozdiel od klasického, ktorý sa lepí len na dobu záťaže. Miesto aplikácie kineziotapu by malo byt čisté, suché a zbavené ochlpenia.

Materiál:

–  pásky s hypoalergizujúcou lepiacou vrstvou v rôznych farbách

–  najlepšia je kombinácia pružnej a pevnej pásky

–  šírka pásky 2,5 cm, 5 cm, 10 cm

Indikácie:

– bolesti oporného systému, bloky, ischialgie

– bolesti svalov a kĺbov

– liečba zápalov, opuchov a hematómov

– prevencia zranení

– CHDT, skolióza

– ošetrenie pri preťažení kĺbov

– bolesti hlavy

– artrózy

– ochrnutie, obrna

– zvýšený svalový tonus

– podvrtnutia, vykĺbenia

– polyneuropatie

– bolestivá menštruácia

– močová inkontinencia

Kontraindikácie:

– zapálené rany

– ak je pokožka alergická na lepidlo

– miesta so zníženou citlivosťou

– miesta, kde je možné alebo zrejmé poškodenie cirkulácie

Tapy sú dostupné tu:

http://tejpy.sk

http://tejpovanie.sk

http://www.tejpovaciepasky.sk/

http://rehasport24.sk

 

Za centrálne riadenie hybnosti je zodpovedný centrálny motoneurón, ktorý sa začína v mozgovej kôre (veľké Betsove bunky – gyrus praecentralis) alebo v krajine prerolandickej vrátane lobus paracentralis na vnútornej strane hemisféry. Pohybové centrá sú tu rozložené somatotopicky – akoby človek stál na hlave – tzv. homunkulus. Tu vzniká pyramídová dráha, ktorá zostupuje do miechy, cestou nadol sa 90 % vlákien kríži na rozhraní predĺženej miechy a miechy a 10 % vlákien zostáva neskrížených. Táto dráha zostupuje až k predným rohom miechy kde cez vmedzerené interneuróny predávajú podnety na periférny motoneurón.

Za periférne riadenie hybnosti je zodpovedný periférny motoneurón, ktorý začína veľkými motorickými bunkami Alfa v predných rohoch miechy. Každá táto bunka inervuje určitý počet svalových vlákien priečne pruhovaného svalu, nazýva sa motorická jednotka.

Prejavy poruchy centrálneho motoneurónu:

• zvýšený svalový tonus v zmysle spasticity
• zvýšené šľachovookosticové reflexy
• znížené až vyhasnuté kožné reflexy
• zníženie až strata svalovej sily a svalovej hybnosti
• prítomné sú pyramídové iritačné a flekčné javy
• prítomné nežiaduce svalové súhyby
• atrofie vznikajú z nečinnosti
• nie sú prítomné svalové fibrilácie
• nie sú zmeny elektrickej dráždivosti
• nedochádza k väzivovej premene svalu
• prítomné kalcifikácie v kĺbe a v okolí kĺbu
• vazomotorické zmeny nie sú prítomne alebo sú iba naznačené

Prejavy poruchy periférneho motoneurónu:

• znížený svalový tonus
• znížené až vyhasnuté šľachovookosticové reflexy
• znížené kožné reflexy
• výrazná paréza
• patologické súhyby nie sú prítomné
• prítomná je atrofia
• objavujú sa fibrilácie
• väzivová premena svalových vlákien je častá
• časté vazomotorické zmeny

Základné facilitačné techniky:

• slovná stimulácia – hlas fyzioterapeuta stimuluje pacienta
• pretiahnutie svalu pred pohybom – oddiaľovanie svalových úponov pred pohybom pomáha natiahnuť svalové vretienko a následne vykonať pohyb, pretiahnutie musí byť spojené s rotačnou zložkou
• iradiácia voluntárnej činnosti – zdravá končatina strháva k aktivite chorú končatinu
• využitie maximálneho odporu  – maximálny odpor je minimálny odpor pre zdravý sval a maximálny pre chorý sval
• stimulácia kĺbov – tlak do kĺbu facilituje extenzory a ťah z kĺbu facilituje flexory
• rytmická stabilizácia – rytmické zvyšovanie napätia agonistov a antagonistov, povelom pre pacienta je: držte, nedajte sa vychýliť
• tonické šijové reflexy – predklon hlavy facilituje flexory hornej končatiny a extezory dolnej končatiny a záklon hlavy naopakm pri otočení hlavy sa na tvárovej strane facilitujú extenzory a na záhlavovej flexory
• facilitácia podmeňovaním – využívame patologické a fyziologické reflexy horných a dolný končatín
• facilitácia dýchaním – nádych facilituje a výdych inhibuje

Novšie facilitačné techniky:

• metóda sestry Kenny
• metóda Bobathovcov
• metóda Vojtu
• metóda Hermachovej
• metóda Freemana
• metóda Brunkovej

Najnovšie facilitačné techniky:

• využitie fitlopty
• využitie zvierat

Cyriax poukázal na poznatok, že v kĺboch, ktoré majú väčšie kĺbne púzdro a mnohé receptory ako je bedrový a ramenný kĺb, dochádza v patologických prípadoch k obmedzeniu rozsahu pohybu v určitom predilekčnom smere skôr ako v ostatných smeroch. Tento objav pomenoval ako capsular pattern.

Kĺbny vzorec pre ramenný kĺb:

1. extrarotacia
2. abdukcia
3. intrarorácia

Kĺbny vzorec pre bedrový kĺb:

1. intrarotácia
2. abdukcia
3. extrarorácia

Svaly panvového dna rozdeľujeme do dvoch skupín:

1. diaphragma pelvis, sem patrí m. levator ani, m. coccygeus a m. sphincter ani externus

2. diaphragma urogenitale, sem patrí m. transversus perinei profundus,  m. transversus perinei superficial, m. sphincter urethrae, m. compresor urethrae, m. sphincter urethraevaginalis, m. ischiocavernosus a m. bulbocavernosus

Medzi základné pohybové stereotypy patrí:

• extenzia v bedrovom kĺbe:

1. m. gluteus maximus

2. hamstringy

3. kontralaterálne paravertebrálne svaly v L oblasti

4. homolaterálne paravertebrálne svaly v L oblasti

5. kontralaterálne paravertebrálne svaly v Th oblasti

6. homolaterálne paravertebrálne svaly v Th oblasti

Najhorší stereotyp ak sa svaly zapínajú v poradí: 6, 5, 4, 3, 2, 1

• abdukcia v bedrovom kĺbe:

1.  m. gluteus minimus a medius

2. m. tensor fasciae latae

3. m. gluteus maximus a extenzory

4. m. iliopsoas

5. m. rectus femoris

6. brušné svaly

Pri stereotype abdukcie v BK rozlišujeme tzv. kvadrátový mechanimus, pri ktorom sa ako prvý zapája m. quadratus lumborum, alebo tenzorový mechanizmus, kde je ako prvý aktívny m. tensor fasciae latae.

• abdukcia v ramennom kĺbe:

1. m. supraspinatus, m. deltoideus (akromiálna časť)

2. dolé fixátory lopatiek (m. rhomboideus major a minor, stredný a dolný trapéz, m. serratus anterior)

3. kontralaterálne horné fixátory lopatiek (horný trapéz, m. levator scapulae)

4. kontralaterálne m. quadratus lumborum

5. kontralaterálne mm. peronei

6. medzilopatkové svaly

• posadzovanie sa z ľahu
• klik
• flexia hlavy

Medzi ďalšie pohybové stereotypy patrí:

• celkové držanie tela
• sed na stoličke
• predklon
• otáčanie hlavy v sede
• otáčanie trupu v sede
• zdvíhanie paží
• nosenie bremien
• stoj na jednej dolnej končatine
• chôdza