Skalenový syndróm

M. longus colli býva často oslabený, tým dochádza k zväčšeniu C lordózy s prevahou funkcie mm. scaleni, ktoré sa zduria a skrátia, utlačia plexus brachialis a nervovocievny zväzok vo fissura scalenorum. Táto porucha mm. scaleni a útlak vo fissura scalenorum sa nazýva SKALENOVÝ SYNDRÓM.

Fyziatria, balneológia a liečebná rehabilitácia (FBLR) tvoria nadstavbový medicínsky odbor, toho času základný, ktorý vlastnými postupmi využíva prostriedky svojich pododborov na prevenciu, diagnostiku, liečbu a výskum porúch zdravia, ich následkov s cieľom maximálnej možnej obnovy a s cieľom zachovania duševných, telesných a sociálnych funkcií.

Fyziatria sa zaoberá využívaním a vplyvom fyzikálnych podnetov na ľudský organizmus.

Balneológia sa zaoberá využívaním a vplyvom prírodných liečebných prostriedkov na ľudský organizmus.

Liečebná rehabilitácia využíva a skúma prostriedky liečebnej telesnej výchovy (LTV), rehabilitácie pracovnej, psychosociálnej a výchovnej k prevencii, diagnostike a liečbe chorôb.

V preventívnej oblasti je náplňou odboru uplatňovanie preventívnych opatrení na odvrátenie funkčných, štrukturálnych porúch a handicapu.

V diagnostickej oblasti ide o komplexné hodnotenie klinického stavu pacienta, na základe objektívneho vyšetrenia prostriedkami rehabilitačnej propedeutiky a pomocných vyšetrení.

Prostriedky, ktoré FBLR využíva, rozdeľujeme na diagnostické, medzi ktoré patrí kineziologická diagnostika, záťažové testy, biochemické vyšetrenie, EKG, EEG, EMG, RTG, sociálna a ergonomická diagnostika. Ďalšími prostriedkami sú prostriedky terapeutické, sem patrí liečebná telesná výchova, a tú rozdeľujeme na 4 kategórie:

 

Facilitácia – z lat. slova facilis, čo v preklade znamená ľahký alebo ľahko vykonávateľný. Je to činnosť, ktorá napomáha obnove alebo zlepšeniu porušenej hybnosti. Ide o zvýšenie prúdu dostredivej signalizácie, následkom čoho sa podráždia motorické nervové bunky, sval sa kontrahuje a vykoná sa požadovaný pohyb.

 

Základnou úlohou facilitácie je prekliesniť cestu k pohybu.

Pasívny pohyb

Pasívny pohyb vykonáva fyzioterapeut, prípadne pacient so svojou zdravou končatinou. Cieľom tohto pohybu je udržať plný rozsah pohyblivosti v kĺbe, rozsah pohybu v kĺbe zväčšiť, stimulovať proprioceptívnu signalizáciu z proprioreceptorov, zlepšiť cirkuláciu v postihnutej končatine, zabrániť vzniku kontraktúr, pôsobiť relaxačne a psychologicky.

Pasívny pohyb s uvedomovaním

Nadväzuje na pasívny pohyb, pacient sa usiluje v predstave inervovať končatinu. Ide o uvedomenie si proprioceptívnej signalizácie, ktorá za normálnych okolností prebieha bez nášho vedomia. Pacient je pri vedomí a ako model pri vysvetlovaní mu slúži zdravá kontralaterálna končatina.

Aktívny asistovaný pohyb

Tento pohyb vykonáva fyzioterapeut ak pacient urobí minimálny aktívny pohyb. Pomáha mu na začiatku a na konci pohybu. Pri tomto pohybe sa využívajú aj vlastnosti vody a cvičenie v závese.

Aktívny vôľový pohyb

Tento pohyb vykonáva pacient sám bez pomoci. Rozlišujeme:

Aktívny rezistovaný pohyb

Rezistujeme manuálne, kladkou, pružinou alebo závažím.

Vychádza zo skúsenosti, že potrebnú svalovú silu možno dosiahnuť len opakovaným maximálnym výkonom. Využíva sa princíp svalového preťaženia, zaťaženie, ktoré je sval schopný zdvihnúť a počet zdvihov vykonaných za časovú jednotku.

Izometrická kontrakcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa dĺžka svalu nemení, mení sa len svalové napätie. Nenastáva pohyb.

Napríklad: izometrické napnutie gluteálneho svalstva (tzv. stiahnutie zadku)

Koncentrická akcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa mení dĺžka svalu, odstup a úpon sa približujú a sval sa kontrahuje. Mení sa napätie svalu.

Napríklad: pohyb lakťa z extenzie do flexie

Excentrická akcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa mení dĺžka svalu, odstup a úpon sa sa oddiaľujú, sval je v napätí a vytvára sa tzv. brzdiaca sila, na základe ktorej dochádza k zvyšovaniu celkovej svalovej sily daného svalu.

Napríklad: končatinu dáme pasívne do abdukcie v ramennom kĺbe, pomaly pripažujeme, ale nenecháme hornú končatinu vplyvom gravitácie padnúť do pripaženia.

Dolný skrížený syndróm

Jedná sa o svalovú dysbalanciu medzi svalmi:

Horný skrížený syndróm

Jedná sa o svalovú dysbalanciu medzi svalmi:

Viacvrstvový syndróm

Pri viacvrstvovom syndróme sa striedajú vrstvy hypertonických a oslabených svalov na dorzálnej aj ventrálnej strane tela.

Celulitída alebo tzv. pomarančová koža postihuje ženy všetkých vekových kategórií, prejavuje sa aj u mladých a štíhlych žien. Môže sa vyskytovať aj u mužov v oblasti zadku, brucha a bedier, a je u nich spôsobená nosením tesného spodného prádla, tesného opasku alebo obsahom hormónov v potravinách.

Podkožie je vrstva kože, v ktorej vzniká celulitída. Skladá sa z väziva, tukových buniek a zo zakončení lymfatických a krvných ciev.

Významný vplyv  na vznik celulitídy majú ženské pohlavné hormóny – estrogény, ktoré ovplyvňujú pružnosť  podkožného väziva. Preto sa celulitída začína u žien objavovať už v puberte, kedy sa zvyšuje hladina estrogénov. Zhluky tukových buniek v podkoží tlačia na spojivové tkanivo a utláčajú okolité krvné a lymfatické cievy, ktoré sa pod tlakom deformujú a tým sa spomaľuje miestna cirkulácia a prísun živín. V tkanivách sa potom hromadí tekutina a odpadové látky, znižuje sa prísun kyslíka. Ženy majú približne dvojnásobne viac tukových buniek ako majú muži, tieto sú uložené ako kuželky a kolagénové, elastické vlákna sú medzi nimi usporiadané zvislo (u mužov vodorovne), preto sa u žien kvôli tomu na povrchu kože skôr prejavia nevzhľadné hrbolčeky.

Najčastejšie sa objavuje na zadnej a prednej strane stehna, na zadku a na pažiach. Koža býva na postihnutých miestach chladnejšia.

Vznik celulitídy ovplyvňuje aj dedičnosť, nedostatok pohybu, nadváha, hormonálne zmeny, nesprávna strava, nedostatok tekutín, sedavé zamestnanie, fajčenie a stres.

Terapia:

Antigravitačná jóga vznikla z akrobatického cvičenia, ktoré pred 21 rokmi vytvoril choreograf Christopher Harrison. Obsahuje prvky z klasickej jógy, tanca, gymnastiky a pilates.

Podeľte sa o svoje skúsenosti s antigravity jógou.

 

 

Pri aeróbnej aktivite platia 3 základné pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať. Ľahko si ich zapamätáme pod skratkou FIT.

F ako frekvencia vyjadruje častosť vykonávania danej aktivity. Aeróbna aktivita by sa mala vykonávať minimálne 3 x do týždňa.

I ako intenzita je odvodená od subjektívne vnímanej námahy a od rozsahu pulzovej frekvencie. Odbúravanie tukov prebieha v tzv. fatburning zóne, ktorá predstavuje 60 – 90 % maximálnej úrovne pulzovej frekvencie. Maximálna pulzová frekvencia (max PF) sa vyráta tak, že od čísla 220 sa odráta vek dotyčnej osoby. Dolná hranica aeróbneho pásma je rovná 0,6 x max PF a horná 0,9 x max PF. Takže osoba, ktorá ma 20 rokov by sa mala pohybovať v rozmedzí 120 až 180 pulzov za minútu. Dôležitá pri aeróbnej aktivite je nielen jej intenzita, ale aj jej trvanie.

T ako trvanie. Za optimálne trvanie aeróbnej aktivity sa považuje 50 až 90 minút podľa typu cvičenia. Minimálne to však musí byť 20 minút, a to z toho dôvodu, že organizmus si prvých 20 minút čerpá energiu zo zásob cukru v pečeni, a túto hladinu nenechá klesnúť pod určitú úroveň, ktorá je pre organizmus nebezpečná, a vtedy sa začne čerpať energia z tukových zásob.

Cvičenie by sme si mali vyberať podľa našich požiadaviek, zohľadniť pri tom svoj vek, zdravotný stav a životný štýl.

Cieľ:

–         zlepšiť svalovú silu a koordináciu pohybov

–         zväčšiť rozsah pohybov

–         uvoľniť skrátené a posilniť oslabené svaly

–         posilniť hlboký stabilizačný systém

–         vytvoriť správne pohybové stereotypy

–         prevencia

–         podporiť psychiku

Pomôcky:

–         theraband

–         overball

–         balančná plošina

–         fit lopta

–         činky

–         závažia

–         expandéry