Internetový magazín pre fyzioterapeutov o fyzioterapii. Tvoríme najväčšiu komunitu.
Manuálna lymfodrenáž (lymfatická masáž, alebo lymfatická drenáž) je jemná hmatová technika ovplyvňujúca funkciu lymfatického systému. Má za úlohu transportovať prebytočnú lymfatickú tekutinu z postihnutej oblasti. Zakladatelia tejto techniky boli manželia Vodderovci, v rokoch okolo 1932, ktorí pracovali v Cannes ako maséri.
Ciele techniky:
redukcia opuchu a tkaninového napätia, zníženie intersticiálneho tlaku
lokálne zmiernenie bolesti
zväčšenie rozsahu pohyblivosti končatiny
psychická stimulácia
Využíva sa znalosť anatomického systému, rešpektuje sa smer toku lymfy tak, aby smerovala k zberným lymfatickým uzlinám.
Charakteristika techniky:
Pri lymfodrenáži aplikujeme veľmi malý tlak (30- 40 mmHg = 4- 5,3 kPa), základ tvoria špeciálne hmaty aplikované jemne, pomalým tempom a dostatočne dlho. Dĺžka pôsobenia jednotlivého hmatu je 1 až 4 sekundy. Použitý tlak nesmie vyvolať prekrvenie, začervenanie a nesmie bolieť. Každý hmat opakujeme päť až sedemkrát.
Pri lymfodrenáži ošetrujeme najprv centrálne krajiny, ktoré dokonale vyprázdnime a potom postupne presúvame tekutinu z distálnejších úsekov do proximálních častí tela. Pred ošetrením postihnutých oblastí vždy vykonáme bazálne ošetrenie krku, aby sa podporil transport lymfy z konečného úseku lymfatického systému do systému venózneho.
Indikácie:
opuchy lymfatického, venózneho a zmiešaného pôvodu
pooperačné, poúrazové a pozápalové opuchy
predoperačná príprava u plánovaných ortopedických a traumatologických výkonoch
Sudeckov syndróm
chronické rany a vredy
spastické parézy
športová medicína
kozmetika
reumatická artritída, koxartróza
morbus Bechterev
migrenózne bolesti hlavy
akné, celulitída
erysipel, po odznení akútnej fázy
Kontraindikácie:
Absolútne kontraindikácie:
akútne horúčkové stavy
bakteriálne alebo vírusové ochorenia
onkologické ochorenia (neliečené i nedoliečené)
hypertyreóza
srdcové zlyhanie
nestabilizovaná chronická bronchitída
hypotónia
nestabilizovaná ischemická choroba srdca
nestabilizovaná hypertenzia
nestabilizovaná bronchiálna astma
Lokálne kontraindikácie:
akútne trombózy a tromboflebitídy
zmeny kožného krytu
syndróm karotického sinu
spastická obstipácia
ulcerózna kolitída
menštruačné obtiaže a gravidita
akútne ochorenia panvy, nejasné problémy v oblasti brušnej dutiny
zápaly kože a mäkkých tkanív
Zdroje:
1. HOUDOVÁ, H. Terapie lymfedému. Interní medicína pro praxi [online], 2005, č. 6, [cit. 2012-09-01], dostupné z: ˂http://www.solen.cz/pdfs/int/2005/06/12.pdf˃
2. HUSAROVIČOVÁ, E., MACHOVÁ HUSAROVIČOVÁ, V.: Primárny lymfedém- klasifikácia, diagnostika a liečba, Rehabilitácia, s. 137, č. 3, 2011, ISSN 0375-0922
3. HUSAROVIČOVÁ, E., POLÁKOVÁ, M.: Lymfedém a liečba metódami fyzioterapie, Onkológia , 2008, č. 3, [cit. 2012-09-01], dostupné z: ˂http://www.solen.sk/pdf/2b87fbbfeee34dcc638e181a697b6a55.pdf˃
4. KOLÁŘ, P.: Rehabilitace v klinické praxi, 1. vydání, Praha: Galén, 2009, 713 s., ISBN 978-80-7262-657-1
5. VINKLEROVÁ, M.: Význam lymfodrenáže ve fyzioterapii, České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, 2011, 105 s., Vedoucí diplomové práce: PhDr. Ludmila Brůhová
Autor: Silvia
Úprava: Admin
Mirror therapy, alebo mirror box therapy, čiže liečba pomocou zrkadla je ,,vynálezom“ kalifornského lekára V.S. Ramachandran-a. Jeho princíp je veľmi jednoduchý a zakladá sa na bio feedback-u. Využíva sa pri jednostranných postihnutiach (napr.: fantómové bolesti, hemiparéza, …), a jej podmienkou je, aby jedna z končatín (horných, alebo dolných) bola nepoškodená.
K terapii potrebujeme už spomínaný mirror box, čiže nepriehľadnú krabicu, na ktorej z jednej strany je zrkadlo. Pacient si sadne ku krabici, nepoškodenú končatinu položí na stôl, a tú poškodenú, chorú do krabice. Terapia sa dá využívať tak ako na ruky i na nohy.
V podstate ide o oklamanie mozgu pacienta. Tým, že pohyby zdravej končatiny sa odzrkadľujú, pacientov mozog dostáva tie informácie, že obe končatiny vykonávajú tie isté pohyby (aj keď nato tá končatina v krabici nie je schopná).
Počas terapie sa postupne vyvíja nový ,,body map“, čiže stereognózia a orientácia, polohocit a pohybocit vlastného tela v priestore. Box sa dá využižit dvojmo, a to po prvé keď, len zakrýva postihnutú končatinu a pacient vidí len zdravú, v tomto prípade je box v postavení v pravom uhle na telo pacienta. V druhom prípade sa mení tento uhol, tak, aby pacient videl i odzrkadlenie svojej končatiny.
Diagnózy, kde sa dá využiť mirror therapy:
– traumy
– amputácia, a následné fantómové bolesti
– hemiparéza
– komplexné regionálne bolestivé syndrómy
– neuralgie periférnych nervov
Zdroje:
http://www.wisegeek.com/what-is-mirror-therapy.htm
http://thblack.com/links/rsd/IntJRehabilRes2011_34_1_mirrorTherapy.pdf
http://www.ireflex.co.uk/mirrorboxtherapy.com/about-mirror-box-therapy/
Autor: Silvia
Polárne časti svalového vretienka majú zachovanú kontraktilnú schopnosť. Na nich sa nachádzajú neuromuskulárne platničky privádzajúce akčné potenciály z gamamotoneurónu z predných rohov miechy. Prah dráždivosti svalového vretienka je nízky. Prívodom vzruchov do polárnych oblastí vretienka je možné zvýšiť napätie vlastného receptora a tým adekvátne zmeniť jeho dĺžku, a teda aj prah jeho dráždivosti. Svalové vretienko funguje ako komparátor – porovnáva napätie intrafuzálnych a extrafuzálnych vlákien. Svalové vretienko patrí medzi riadené receptory, ktorých činnosť je závislá nielen na okolitých podmienkach, ale aj na vplyvoch centrálneho riadenia. Príkladom centráneho ovplyvnenia je riadenie cez gamamotoneurón. Ten je ovplyvňovaný extrapyramídovými dráhami. Na alfamotoneurónochs ú synaptické zakončenia pyramídovej dráhy. Tým je daný podiel a vzájomná súhra medzi pyramídovým a extrapyramídovým systémom.
Zväčšenie rozsahu pasívnej pohyblivosti nad fyziologické hranice sa nazýva hypermobilita. Pri hypermobilite je zvýšená tendencia k nárazovému preťaženiu a pre celkovú hypotóniu je zhoršená reflexná posturálna regulácia, čím sa zhoršujú aj korekčné reakcie pri náhlych zmenách polohy.
Hypermobilita môže byť podmienená geneticky, spôsobená patologickým procesom alebo získaná životným štýlom, profesiou, športom. Väčšinou závisí od pohlavia a vekom sa mení.
Rozlišujeme 3 formy hypermobility. Generalizovaná forma, pri ktorej je podstatou porucha tonusových regulácií v CNS, napr. pri tabes dorsalis, atetóze, oligofrénii… Miestna forma býva spôsobená úrazom alebo chorobou kĺbu, a štruktúr, ktoré ho stabilizujú. Často vzniká aj ako kompenzačný mechanizmus blokád chrbtice. Príčinou konštitučnej hypermobility je pravdepodobne mezenchymálna insuficiencia. Postihnuté býva celé telo.
Podľa Sachseho rozlišujeme tri stupne hypermobility:
A – znížený až normálny rozsah pohybu
B – mierna hypermobilita
C – výrazná hypermobilita
Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorej cieľom je obnoviť stratenú alebo poškodenú pracovnú zručnosť, ktorá nastala u jedinca v dôsledku zmien v jeho zdravotnom stave. Pracovná rehabilitácia tak predstavuje nácvik a získanie nových zručností, ale aj obnovu predchádzajúcich zručností. Cieľom pracovnej rehabilitácie je navrátiť jedinca do pôvodnej profesie, v prípade znemožnenia návratu, sa jedná o reprofilizáciu.
Ergoterapia je liečba zmysluplnou činnoťou, pri ktorej terapeut využíva liečebné účinky pracovnej činnosti na zmenu zdravotného stavu. Ergoterapeut sa sa zaoberá výberom vhodnej činnosti, ktorá by prispela k zlepšeniu fyzického a psychického stavu klienta.
Skôr ako je pacient zaradený do pracovnej rehabilitácie musí prebehnúť :
Ergodiagnostické vyšetrenie má dve zložky, jednou je analýza práce a druhou analýza pracovného potenciálu jedinca.
Roviny sagitálne (predozadné) sú všetky roviny, ktoré sú rovnobežné so sagitálnou stredovou rovinou. Táto rovina delí telo pravú a ľavú o polovicu.
Roviny frontálne (čelné) sú všetky roviny, ktoré sú rovnobežné s čelom. Stredná frontálne rovina delí telo na prednú a zadnú polovicu.
Roviny transverzálne (priečne) prebiehajú telom naprieč a delia ho na kraniálnu a kaudálnu časť.
Roviny rotačné prebiehajú kĺbom, v ktorých tento rotuje.
Anamnéza je skrátená história ochorenia. Môže byť priama (získaná od pacienta) alebo nepriama (získaná od rodiny, spolupracovníka…).
Anamnéza má nasledujúce časti:
Bedrový kĺb
Kolenný kĺb
Členkový kĺb