Manuálna lymfodrenáž

Manuálna lymfodrenáž (lymfatická masáž, alebo lymfatická drenáž) je jemná hmatová technika ovplyvňujúca funkciu lymfatického systému. Má za úlohu transportovať prebytočnú lymfatickú tekutinu z postihnutej oblasti. Zakladatelia tejto techniky boli manželia Vodderovci, v rokoch okolo 1932, ktorí pracovali v Cannes ako maséri.
Ciele techniky:
 redukcia opuchu a tkaninového napätia, zníženie intersticiálneho tlaku
 lokálne zmiernenie bolesti
 zväčšenie rozsahu pohyblivosti končatiny
 psychická stimulácia
Využíva sa znalosť anatomického systému, rešpektuje sa smer toku lymfy tak, aby smerovala k zberným lymfatickým uzlinám.
Charakteristika techniky:
Pri lymfodrenáži aplikujeme veľmi malý tlak (30- 40 mmHg = 4- 5,3 kPa), základ tvoria špeciálne hmaty aplikované jemne, pomalým tempom a dostatočne dlho. Dĺžka pôsobenia jednotlivého hmatu je 1 až 4 sekundy. Použitý tlak nesmie vyvolať prekrvenie, začervenanie a nesmie bolieť. Každý hmat opakujeme päť až sedemkrát.
Pri lymfodrenáži ošetrujeme najprv centrálne krajiny, ktoré dokonale vyprázdnime a potom postupne presúvame tekutinu z distálnejších úsekov do proximálních častí tela. Pred ošetrením postihnutých oblastí vždy vykonáme bazálne ošetrenie krku, aby sa podporil transport lymfy z konečného úseku lymfatického systému do systému venózneho.
Indikácie:
 opuchy lymfatického, venózneho a zmiešaného pôvodu
 pooperačné, poúrazové a pozápalové opuchy
 predoperačná príprava u plánovaných ortopedických a traumatologických výkonoch
 Sudeckov syndróm
 chronické rany a vredy
 spastické parézy
 športová medicína
 kozmetika
 reumatická artritída, koxartróza
 morbus Bechterev
 migrenózne bolesti hlavy
 akné, celulitída
 erysipel, po odznení akútnej fázy
Kontraindikácie:
Absolútne kontraindikácie:
 akútne horúčkové stavy
 bakteriálne alebo vírusové ochorenia
 onkologické ochorenia (neliečené i nedoliečené)
 hypertyreóza
 srdcové zlyhanie
 nestabilizovaná chronická bronchitída
 hypotónia
 nestabilizovaná ischemická choroba srdca
 nestabilizovaná hypertenzia
 nestabilizovaná bronchiálna astma
Lokálne kontraindikácie:
 akútne trombózy a tromboflebitídy
 zmeny kožného krytu
 syndróm karotického sinu
 spastická obstipácia
 ulcerózna kolitída
 menštruačné obtiaže a gravidita
 akútne ochorenia panvy, nejasné problémy v oblasti brušnej dutiny
 zápaly kože a mäkkých tkanív

Zdroje:

1. HOUDOVÁ, H. Terapie lymfedému. Interní medicína pro praxi [online], 2005, č. 6, [cit. 2012-09-01], dostupné z: ˂http://www.solen.cz/pdfs/int/2005/06/12.pdf˃
2. HUSAROVIČOVÁ, E., MACHOVÁ HUSAROVIČOVÁ, V.: Primárny lymfedém- klasifikácia, diagnostika a liečba, Rehabilitácia, s. 137, č. 3, 2011, ISSN 0375-0922
3. HUSAROVIČOVÁ, E., POLÁKOVÁ, M.: Lymfedém a liečba metódami fyzioterapie, Onkológia , 2008, č. 3, [cit. 2012-09-01], dostupné z: ˂http://www.solen.sk/pdf/2b87fbbfeee34dcc638e181a697b6a55.pdf˃
4. KOLÁŘ, P.: Rehabilitace v klinické praxi, 1. vydání, Praha: Galén, 2009, 713 s., ISBN 978-80-7262-657-1
5. VINKLEROVÁ, M.: Význam lymfodrenáže ve fyzioterapii, České Budějovice: Jihočeská univerzita v Českých Budějovicích, Zdravotně sociální fakulta, 2011, 105 s., Vedoucí diplomové práce: PhDr. Ludmila Brůhová

Autor: Silvia

Úprava: Admin

 

Mirror therapy, alebo mirror box therapy, čiže liečba pomocou zrkadla je ,,vynálezom“ kalifornského lekára V.S. Ramachandran-a. Jeho princíp je veľmi jednoduchý a zakladá sa na bio feedback-u. Využíva sa pri jednostranných postihnutiach (napr.: fantómové bolesti, hemiparéza, …), a jej podmienkou je, aby jedna z končatín (horných, alebo dolných) bola nepoškodená.

K terapii potrebujeme už spomínaný mirror box, čiže nepriehľadnú krabicu, na ktorej z jednej strany je zrkadlo. Pacient si sadne ku krabici, nepoškodenú končatinu položí na stôl, a tú poškodenú, chorú do krabice. Terapia sa dá využívať tak ako na ruky i na nohy.

V podstate ide o oklamanie mozgu pacienta. Tým, že pohyby zdravej končatiny sa odzrkadľujú, pacientov mozog dostáva tie informácie, že obe končatiny vykonávajú tie isté pohyby (aj keď nato tá končatina v krabici nie je schopná).

Počas terapie sa postupne vyvíja nový ,,body map“, čiže stereognózia a orientácia, polohocit a pohybocit vlastného tela v priestore. Box sa dá využižit dvojmo, a to po prvé keď, len zakrýva postihnutú končatinu a pacient vidí len zdravú, v tomto prípade je box v postavení v pravom uhle na telo pacienta. V druhom prípade sa mení tento uhol, tak, aby pacient videl i odzrkadlenie svojej končatiny.

Diagnózy, kde sa dá využiť mirror therapy:

– traumy

– amputácia, a následné fantómové bolesti

– hemiparéza

– komplexné regionálne bolestivé syndrómy

– neuralgie periférnych nervov

 

Zdroje:
http://www.wisegeek.com/what-is-mirror-therapy.htm
http://thblack.com/links/rsd/IntJRehabilRes2011_34_1_mirrorTherapy.pdf
http://www.ireflex.co.uk/mirrorboxtherapy.com/about-mirror-box-therapy/
Autor: Silvia

Polárne časti svalového vretienka majú zachovanú kontraktilnú schopnosť. Na nich sa nachádzajú neuromuskulárne platničky privádzajúce akčné potenciály z gamamotoneurónu z predných rohov miechy. Prah dráždivosti svalového vretienka je nízky. Prívodom vzruchov do polárnych oblastí vretienka je možné zvýšiť napätie vlastného receptora a tým adekvátne zmeniť jeho dĺžku, a teda aj prah jeho dráždivosti. Svalové vretienko funguje ako komparátor – porovnáva napätie intrafuzálnych a extrafuzálnych vlákien. Svalové  vretienko patrí medzi riadené receptory, ktorých činnosť je závislá nielen na okolitých podmienkach, ale aj na vplyvoch centrálneho riadenia. Príkladom centráneho ovplyvnenia je riadenie cez  gamamotoneurón. Ten je ovplyvňovaný extrapyramídovými dráhami.  Na alfamotoneurónochs ú synaptické zakončenia pyramídovej dráhy. Tým je daný podiel a vzájomná súhra medzi pyramídovým a extrapyramídovým systémom.

Zväčšenie rozsahu pasívnej pohyblivosti nad fyziologické hranice sa nazýva hypermobilita. Pri hypermobilite je zvýšená tendencia k nárazovému preťaženiu a pre celkovú hypotóniu je zhoršená reflexná posturálna regulácia, čím sa zhoršujú aj korekčné reakcie pri náhlych zmenách polohy.

Hypermobilita môže byť podmienená geneticky, spôsobená patologickým procesom alebo získaná životným štýlom, profesiou, športom. Väčšinou závisí od pohlavia a vekom sa mení.

Rozlišujeme 3 formy hypermobility. Generalizovaná forma, pri ktorej je podstatou porucha tonusových regulácií v CNS, napr. pri tabes dorsalis, atetóze, oligofrénii… Miestna forma býva spôsobená úrazom alebo chorobou kĺbu, a štruktúr, ktoré ho stabilizujú. Často vzniká aj ako kompenzačný mechanizmus blokád chrbtice. Príčinou konštitučnej hypermobility je pravdepodobne mezenchymálna insuficiencia. Postihnuté býva celé telo.

Podľa Sachseho rozlišujeme tri stupne hypermobility:

A – znížený až normálny rozsah pohybu

B – mierna hypermobilita

C – výrazná hypermobilita

Pracovná rehabilitácia je činnosť, ktorej cieľom je obnoviť stratenú alebo poškodenú pracovnú zručnosť, ktorá nastala u jedinca v dôsledku zmien v jeho zdravotnom stave. Pracovná rehabilitácia tak predstavuje nácvik a získanie nových zručností, ale aj obnovu predchádzajúcich zručností. Cieľom pracovnej  rehabilitácie je navrátiť jedinca do pôvodnej profesie, v prípade znemožnenia návratu, sa jedná o reprofilizáciu.

Ergoterapia je liečba zmysluplnou činnoťou, pri ktorej terapeut využíva liečebné účinky pracovnej činnosti na zmenu zdravotného stavu. Ergoterapeut sa sa zaoberá výberom vhodnej činnosti, ktorá by prispela k zlepšeniu fyzického a psychického stavu klienta.

Skôr ako je pacient zaradený do pracovnej rehabilitácie musí prebehnúť :

  1. ergodiagnostický proces
  2. vyhodnotenie pracovného potenciálu
  3. riadený pracovný pokus

Ergodiagnostické vyšetrenie má dve zložky, jednou je analýza práce a druhou analýza pracovného potenciálu jedinca.

  1. n. olfactorius – čuchový nerv
  2. n. opticus – zrakový nerv
  3. n. oculomotorius – okohybný nerv
  4. n. trochlearis – kladkový nerv
  5. n. trigeminus – trojklanný nerv
  6. n. abducens – odťahovací nerv
  7. n. facialis – tvárový nerv
  8. n. statoacusticus – sluchovorovnovážny nerv
  9. n. glossofaringeus – jazykovohltanový nerv
  10. n. vagus – blúdivý nerv
  11. n. accesorius – prídatný nerv
  12. n. hypoglossus – podjazykový nerv
  1. Instabilná chôdza – pri oslabení bočných fixátorov  panvy poklesne vo fáze jednoduchej opory nepodopretá strana panvy, svaly zabezpečujúce relatívne skrátenie kročnej končatiny sú preťažované.
  2. Chôdza o skrátenej končatine – pacient chodí na špičke, dlhšiu končatinu plne neextenduje.
  3. Jednostranne antalgická chôdza – pacient skracuje dobu zaťaženia boľavej končatiny, fázu odrazu a dostupu predlžuje.
  4. Kontraktúra v oblasti členkového kĺbu – mení sa rytmus chôdze a dĺžka kroku, pacient vychyľuje ťažisko do strany – kríva.
  5. Chôdza na plochých nohách – energeticky náročná chôdza, zaťažovaná je mediálna plocha chodidiel.
  6. Extenčná kontraktúra  v oblasti kolena – pacient robí miernu abdukciu so súčasným zdvihnutím panvy pri prechádzani cez vertikálu.
  7. Kontraktúra v oblasti bedra – bráni využívať rotačný mechanizmus guľového kĺbu coxy. Pohybu sa zúčastňuje drieková oblasť, trupové svalstvo a panva (reklinácia panvy).
  8. Vestibulárna chôdza  – chôdza o širšej báze.
  9. Parkinsonská chôdza – drobné, šúchavé kroky, pacient ťažko mení rytmus chôdze, viaznu súhyby končatín, prítomné je flekčné držanie trupu a končatín.
  10. Spastická hemiparetická chôdza – chôdza cirkumdukciou
  11. Tabická (kohútia chôdza) – pacient nevie odhadnúť výšku kroku, vysoko zdvíha dolné končatiny čo pripomína chôdzu kohúta.
  12. Paraparetická chôdza -pacient nevie využiť v krokovom mechanizme striedanie flexie a extenzie pre prítomno flekčné postavenie. Pri spastickej forme hovoríme o nožničkovej chôdzi.
  13. Cerebelárna chôdza – pri poruche paleocerebella, tackavá chôdza, titubácie, široká báza. Nazýva sa aj ako opilecká chôdza.
  14. Fibulárna chodza – pacient nevie urobiť dorziflexiu v členku, došľapuje na špičku a vzniká fenomén stepu (dvojité klopnutie)

Roviny sagitálne (predozadné) sú všetky roviny, ktoré sú rovnobežné so sagitálnou stredovou rovinou. Táto rovina delí telo pravú a ľavú o polovicu.

Roviny frontálne (čelné) sú všetky roviny, ktoré sú rovnobežné s čelom. Stredná frontálne rovina delí telo na prednú a zadnú polovicu.

Roviny transverzálne (priečne) prebiehajú telom naprieč a delia ho na kraniálnu a kaudálnu časť.

Roviny rotačné prebiehajú kĺbom, v ktorých tento rotuje.

Anamnéza je skrátená história ochorenia. Môže byť priama (získaná od pacienta) alebo nepriama (získaná od rodiny, spolupracovníka…).

Anamnéza má nasledujúce časti:

Bedrový kĺb

Kolenný kĺb

Členkový kĺb