POZOR ! Staň sa autorom článku a vyhraj !

Dobrý deň všetkým ,

z prevádzkového poriadku facebooku jasne vyplýva , že tu nie sú povolené žiadne súťaže . Boli sme preto nútení našu predtým avizovanú súťaž presunúť na náš váš web Fyzioterapia.net . Navyše sme sa rozhodli , že na chode stránok sa môžete podieľať aj vy sami . Stačí napísať krátky článok na tému , ktorá vás zaujíma a poslať nám ho na emailovú adresu info@fyzioterapia.net .

 

Vy už potom musíte len dúfať , že váš príspevok sa bude páčiť a na konci súťaže bude mať najviac “LIKE” . Články zasielajte na vyššie uvedenú emailovú adresu od 3. 9. – 30. 9. 2013 . Samotná súťaž , kedy budú vaše články hodnotené pomocou ” like bude prebiehať od 1. 10. do 31. 10. 2013 do 23.59 .

Ceny do súťaže venovali firmy Tumag , Mueller Sports Medicine a Wellea.sk , ktoré sú hrdými partnermi oficiálneho webu fyzioterapia.net . Všetkým partnerom by sme tiež touto cestou radi poďakovali .

!  POZOR ! Ceny od jednotlivých partnerov si môžete vybrať úplne sami na e – shopoch ich stránok !

1. cena – darčeky od firmy Tumag v hodnote 120 euro
( Firma Tumag má v ponuke liečivé magnetické podušky . Tieto podušky sú schválené fyzikálne zdravotnícke pomôcky vhodné pre rehabilitáciu kĺbov pohybového ústrojenstva v spánku . Magnetické podušky Tumag využívajú fyziologických účinkov energie . Odstraňujú nepríjemné bolesti kĺbov , svalov a chrbtice . )

2. cena – tovar od firmy Mueller v hodnote 80 eur
(Spoločnosť Mueller Sports Medicine sa zaoberá výrobou a predajom najrôznejších pomôcok pre športovcov , ktorí majú nejaké zranenie a alebo tieto produkty využívajú len v rámci prevencie . Do širokého sortimentu firmy Mueller patria tejpovacie pásky , bandáže , ortézy a mnoho ďalšieho . Na výrobe týchto produktov sa podieľajú športovci špičkovej úrovne z celého sveta.)

3. cena – darčeky od firmy Wellea.sk v hodnote 40 euro
(Internetový obchod Wellea.sk prináša širokú ponuku wellness produktov , ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou aktívneho a zdravého životného štýlu . Vďaka tomu , že sa ponuka Wellea.sk rozširuje takmer každým dňom , nájdete tu najširší sortiment produktov pre rehabilitáciu a wellness na slovenský.)

Tešiť sa môžete na skutočne zaujímavé ceny od partnerov webu fyzioterapia.net , na ktorých stránkach sa môžete pozrieť jednoduchým kliknutím na logo na oficiálnych stránkach fyzioterapia.net . Potom si ns stránkach našich partnerov (www.tumag.cz, www.e-ortezy.sk a www.wellea.sk) môžete sami vytvoriť balíček vo vyššie uvedenej hodnote.

Prajeme veľa nápadov a kreatívneho myslenia

tým Fyzioterapia.net

Už pred nejakou dobou sme vám sľubovali článok ako poctu Robinu McKenziemu, ktorý podľahol tento rok v máji dlho trvajúcej a zákernej chorobe. Pri vyslovení tohoto mena asi každému hneď automaticky naskočí metóda, ktorá je pomenovaná práve po jejím autorovi. Kto vlastne bol Robin McKenzie a v čom tkvie úspech jeho celosvetovo využívanej metódy, ktorá pomáhá od bolesti miliónom ľudí?

 Robin A. McKenzie (1931 – 2013)

Robin McKenzie pochádza z Aucklandu na Novom Zélande, kde se narodil 20. apríla  1931. Akonáhle ukončil štúdium na Wairarapa College, zapísal sa do New Zealand School of Physiotherapy, kde začal čerpať svoje fyzioterapeutické vzdelanie. Túto školu ukončil v roku 1952. Krátko na to si otvoril súkromnú prax vo Wellingtone na Novom Zélande a postupne se začal špecializovať na liečbu porúch chrbtice. V priebehu 60. rokov minulého storočia si Robin McKenzie vytvoril vlastnú vyšetrovaciu metódu a liečebné postupy, z ktorých je teraz celosvetovo uznávaná metóda, ktorá je využívána práve pri diagnostike aj liečbe bolestí chrbtice. Prednášal na univerzitách v mnohých krajinách na celom svete. Napríklad v USA je jeho metóda určite jednou z najpoužívanejších vôbec.

Pritom jeho objav vznikol celkom náhodne, keď v roku 1956 liečil na svojej klinike vo Wellingtone pacienta menom Smith. Práve u neho si všimol náhlej zmeny stavu k  lepšiemu. Pán Smith bol pacient, ktorý trpel bolesťou v oblasti bedrovej chrbtice na pravej strane. Táto bolesť sa šírila ďalej do pravej polovice sedacího svalu, stehna a až ku kolennému kĺbu na tej istej strane. Klasické postupy, ktoré boli v tej dobe uznávané, mu nepomáhali. Pri jednej z návštev bol pán Smith požiadaný Robinem McKenzie, aby si išel ľahnúť do vedľajšej míestnosti na terapeutické lehžadlo na brucho. Neuvedomil si však, že toto lehátko zostalo po predchádzajúcom pacientovi zvýšené v mieste horného konca. Pacient  si na takto upravené lehátko bez rečí ľahol tvárou dolu. Mal výrazne prehnutú a prevýšenú chrbticu. Takto ležal zhruba 5 minút, pokiaľ si toho terapeut všimol. Táto poloha bola pri jeho problémoch v tých dobách neprijateľná. Robin McKenzie sa zhrozil a hneď sa pána Smitha začal dotazovať na jeho stav. Ten mu odvetil, že sa cítí najlepšie za posledné 3 týždne a že veškeré bolesti z pravej dolnej končatiny zmizli a celkovo sa bolesť z pravej strany presunula do stredu. Tento stav bol ďalej udržovaný terapeutom i pacientom. Práve na základe tohoto zážitku začal Robin McKenzie ďalej bádať.

Práve presunutá bolesť, ktorá prebehla i u pacienta pana Smitha bola neskôr označená ako „fenomén centralizácie“. Po mnohých ďalších experimentoch a štúdiach sa zhodné výsledky začali kryštalizovať v rokoch 1960 – 70. A práve takto postupne vznikla metóda podľa McKenzieho, ktorá sa v dnešnej  dobe využívá pre všetky úseky chrbtice. Je často využívána u pacientov s bolesťami chrbtice, ale rovnako tak je využívána i v rámci prevencie.

Tento objav priniesol Robinu McKenziemu slávu, uznanie a mnoho vyznamenaní. V roku 1982 bol menovaný čestným doživotným členom  APTA, v roku 1985 mu bolo udelené čestné členstvo v New Zealand Society of Physiotherapists a v neposlednej rade bol v roku 2000 vyznamenaný kráľovnou Alžbětou II. cenou Companion of the New Zealeand of Merit (CNZM). Napísal mnoho kníh a publikácií, vďaka ktorým je táto metóda sprístupnená i laickej verejnosti. Dňa 13. mája 2013 prehral svoj dlhý súboj so zákernou chorobou.

Ponuka brigády v novootvorenej značkovej predajni MUELLER SPORTS MEDICINE v Bratislave.
Viac info na tel: +421 902303104 – p. Peter Urík

Kto z vás pozná Chipaultovo přepočítávací schéma, ktoré sa využíva pri určovaní výšky lézie u miechových syndrómov? Keby náhodou niekto nevedel, tak neváhajte a začítajte sa do nášho dnešného článku.

Miechové syndrómy

Klinický obraz

Pre klinický obraz miechového syndrómu je určujúci tranzverzálnu rozsah a tiež výšková lokalizácie patologického procesu. Lézie môže byť kompletný alebo neúplnej, čo znamená, že je postihnutý buď celý miechové prierez, alebo len jeho časť. Potom sa jedná o kombináciu lokálneho segmentálního postihnutia v mieste lézie (Symptomatika miechových rohov) a súčasne laná lézie (postihnutie dráh sa manifestuje pod miestom lézie). Inokedy zase môže dôjsť len k postihnutiu určitého systému (napr. zadná povrazca miechové) a potom teda hovoríme o systémovom postihnutí. Miechové lézie sa najčastejšie prejavuje obojstrannou poruchou. Táto porucha je však asymetrická.

Anatómia a funkcia

Miecha je rozdelená na 31 miechových segmentov, ktoré sú oddelené výstupy predných a zadných miechových koreňov. Miecha obsahuje:

8 krčných segmentov

12 hrudných segmentov

5 bedrových segmentov

5 sakrálnych segmentov

1 kokcygeální segment

Krčná intumescence inervuje horné končatiny a je tvorená segmenty C4 až Th2, bedrový intumescence zaisťuje inervácii dolných končatín a je tvorená segmenty L1 – S2. Miecha je samozrejme kratšia ako chrbtica. Končí na úrovni bedrového stavca L2, takže jednotlivé miechové korene vystupujú postupne stále z nižších medzistavcových otvorov. Práve pre tento výškový rozdiel miechových segmentov a stavcov je tu CHIPAULTOVO prepočítavací schéma:

• Tŕne hornej C chrbtice = zodpovedajú rovnakým miechovom segmentom

• Tŕne dolnej C chrbtice = miechový segment +1

• Tŕne hornej Th chrbtice = miechový segment +2

• Tŕne dolnej Th chrbtice = miechový segment +3

• Stavce Th 10 – 12 = bedrovej segmenty L1 – 4

• Prechod Th 12 – L1 = epikonus

• STAVEC L1 = konus

Hlavné príznaky:

K pochopeniu vzniku sfinkterových porúch je potrebné poznať inervácii a regulácii vyprázdňovania močového mechúra. Spinálnej centrum močenie je uložené v segmentu S2-S4 a somatickou inervácii močového mechúra zaisťuje nervus pupendus. Tento nerv tiež inervuje musculus sphincter uretrae, ktorý podlieha voľní kontrole. Pomocou parasympatiku sú naopak regulované m detrusor a m sphincter internus.

Liečebné prístupy u inkontinencie moču

Operačná liečba

Ak konzervatívna liečba nevedie k väčším úspechom, odporúča sa u stredne závažné a závažné inkontinencia chirurgická liečba. Operačná liečba sa vo väčšine prípadov týka stresovej inkontinencie. Vykonávajú sa podporné operácie močovej trubice a hrdla močového mechúra, závesné operácie, Sling. Štandardom operačnej liečby stresovej inkontinencie moču u žien je radom odborníkov dnes označovaná tahuprostá suburetrální páska (TVT) .. Ďalej sa do oblasti hrdla močového mechúra aplikujú látky (teflón, kolagén či autológny tuk), ktoré pomáhajú uzavrieť hrdlo a začiatok močovej trubice.

Medzi ďalšie chirurgické možnosti patrí implantácia umelého močového zvierača, odstraňujú sa fistuly a korigujú sa vrodené chyby močových ciest. So zlepšením a úspechy farmakoterapie na poli OAB (Hyperaktívny močový mechúr) a urgentná močovej inkontinencie sa invazívne liečba pre tieto ťažkosti vykonáva až po vyčerpaní konzervatívnych možností liečby. Môže byť napríklad využitá intravezikálnej aplikácie farmák potláčajúcich hyperaktivitu detruzora. Inváznejšou spôsobom liečby je napríklad aplikácia botulotoxínu do detruzora. Pri zlyhaní tejto menej invazívne liečby sa vykonávajú operácie na zväčšenie kapacity močového mechúra pomocou črevného segmentu.

Konzervatívna liečba

Ku konzervatívnym liečebným postupom patrí zmena životosprávy (úbytok na váhe, stop fajčeniu, pitie kávy, obmedzenie ťažkej fyzickej aktivity), rehabilitácia a fyzikálna liečba.

Gymnastika panvového dna

Ochabnutosť svalov panvového dna hrá významnú úlohu vo vzniku stresovej inkontinencie moču. Vypracovanie sústavy cvikov posilňujúcich svalov panvového dna slúži k zvýšeniu jeho kontrakčných schopností a bazálneho tonusu. Následkom je zvýšenie pokojového uretrálneho uzáverového tlaku a lepšia koordinácia pri reflexných kontrakciách svalov panvového dna pri strese. Dôležitá je v tomto prístupe motivácia pacientky a jej schopnosť absolvovať celý program fyzioterapia. Gymnastika panvového dna vyžaduje panvové dno, ktoré je schopné minimálne voľní kontrakcie, ak tomu tak nie je, gymnastiku zahájime až po sérii kinestetických cvikov. Takým to gymnastickým prístupom je napríklad Kegelove cvičenia, čože je prosté “posilňovanie” zvieračov, ktorého nevýhodou je absencia komplexného prístupu v terapii. Nezohľadňuje ostatné zložky pohybového aparátu, ktoré sa podieľajú na vzniku a trvania dysfunkcia svalov panvového dna.

Kegelove cvičenia

Priebeh cvičenia možno rozdeliť do štyroch častí:

A. Vizualizácia – jej súčasťou je objasnenie pomerov vonkajšieho genitálu z anatomického hľadiska. Je podstatné vedieť si predstaviť oblasť, s ktorou sa chystáme pracovať.

B. Relaxácia – počas tejto časti je dôležitá relaxácia brušných svalov a sústredenie sa čisto na oblasť panvového dna.

C. Izolácia – náplňou je nácvik izolovaných sťahov konečníka a pošvy. Nevyhnutné je, aby nedochádzalo ku sťahu brušných a sedacích svalov namiesto panvového dna. To môže byť problematické. Je preto vhodné sa zamerať na zadržiavanie prúdu moču pri močení. Čo je nevykonanie podstatne jednoduchšie.

D. Vlastné posilňovanie – v tejto záverečnej časti cvičenia sa sústredíme na vlastný posilňovanie svalov. Každý sťah by mal trvať od jednej do siedmich sekúnd. Počet opakovaní sťahov postupne zvyšujeme, v závislosti na stave panvového dna. Pohybuje sa však od 80 do 300 sťahov za deň. Typy sťahov sú striedané. Krátke sťahy s minimálnou výdržou či dlhé sťahy s dlhšou výdržou.

Nevyhnutné je toto cvičenie vykonávať v pokoji av súkromí, pretože je nutné maximálne sústredenie. Možné je cvičiť pri relaxačnej hudbe.

“Synkinetický prístup”

Využíva voľní kontrakcie veľkých svalových skupín upínajúceho sa v blízkosti úponov svalov panvového dna (napr. adduktory a gluteálnej svalov) a predpokladá reflexné aktivitu PD.

Táto aktivita je však veľmi nízka. Jeho efekt je malý, pretože pacientka sa nenaučí diferencované ovládať PD a následne potom použiť v krízovej situácii.

“Posturálna prístup”

Celkový prístup, kedy pozeráme na pacientku v jej celistvosti. Vnímame PD ako jednu zo zložiek hlbokého stabilizačného systému, ktorý má nezastupiteľnú úlohu v posturálnej stabilizácii trupu. Nedostatkom je opäť absencia nácviku voľní kontrakcie panvového dna, a tá je veľmi dôležitá pre zvládnutie krízovej situácie (kýchání. ..), Pretože sa ukázalo, že voľní kontrakcie je štvornásobne silnejší ako reflexné a dokáže teda ďaleko lepšie zaistiť stabilitu a oporu močovej trubici a močovému mechúru.

Pacientka musí byť pri začatí liečby celkovo kineziologické vyšetrená, pretože pri dysfunkcii svalov panvového dna často dochádza k funkčnému reťazenie poruchy. Nezriedka nachádzame narušený stereotyp dýchania, poruchu statiky a dynamiky panvy, blokády rebier, spúšťacie body na bránicu, zvýšené napätie m psoas a adduktory bedra a extenzorov bedrovej chrbtice s dysfunkčné brušnou stenou. Afekcie v oblasti kostrče nie sú výnimkou.

Ostravský koncept

Hlavným cieľom u fyzioterapia stresovej inkontinencie je navodenie optimálneho stavu pohybového aparátu a tým dosiahnuť aktivácia svalov panvového dna obzvlášť v rizikových okamihoch akými sú kašeľ, kýchanie, dvíhanie ťažkých predmetov.

Fyzioterapia u stresovej inkontinencie je rozdelená do niekoľkých za sebou postupne idúcich častí, ktoré sa ale vzájomne čiastočne prelínajú. Môžeme je znázorniť aj ako pyramídu.

Edukácia pacienta

Pacientka by mala byť stručne oboznámená s problematikou inkontinencie (anatómia a fyziológia močového traktu a panvového dna, patofyziológia inkontinencie, metódy a ciele fyzioterapia). Podrobnejšie sa potom zameriavame na vysvetlenie spôsobu a účelu vstupného vyšetrenia panvového dna. Neoddeliteľnou časťou edukácia pacientky je tiež zmienka o tom, kedy môžeme očakávať prvé výsledky komplexnej liečby, čo trvá približne 6 – 8 týždňov. Slúži to ako prevencia straty motivácie a spolupráce pacientky.

Behaviorálne opatrenia

Zaraďujeme sem režimové opatrenia ako je redukcia váhy u obéznych pacientiek, starostlivosť o pravidelnú, skôr mäkšie stolicu a dostatočný príjem tekutín. Ďalej by sa pacientky mali vyvarovať oboch extrémov námahy, záťaže a na druhej strane nečinnosti. Naopak u mladých žien sa odporúča primeraná športová aktivita.

Terapia na základe kineziologického rozboru

Snaha o optimalizáciu telesného stavu a tým zabezpečenie čo najlepších podmienok pre vlastnú prácu svalov. Musíme mať na pamäti úlohu svalových zreťazenie, ďalej rolu panvového dna vo vzťahu s HSS alebo vplyv prípadných kĺbových blokád.

 Terapia zameraná na svaly panvového dna

Zameriavame sa na nácvik izolované kontrakcie svalov panvového dna v koordinácii s dychom. Cieľom nie je prosté zvýšenie sily svalov panvového dna, ale naučiť pacientky svalstvo panvového dna využívať na kontrolu kontinencie moču podľa princípu “find and use”.

Elektrostimulácia a bio-feedback v terapii stresovej inkontinencie

Cieľom elektrostimulácia je predovšetkým facilitácia aferentné a zlepšenie oblasti panvového dna. Bio-feedback je liečebná metóda umožňujúca pacientovi lepšie regulovať svoje telesné schopnosti a funkcie na základe zvýšenia množstva informácií o nich. Vďaka dnešnej elektronike môžeme biologické deje takmer kompletne spracovávať a prevádzať ich do podoby, ktorá je pre pacienta prístupná a pochopiteľná. Veľmi výhodné je kombinovať elektrostimuláciu s bio-feedbackom běhen jedného sedenia. Ak predpokladáme na základe vyšetrenia relatívne dobrú kontraktilitu svalov panvového dna tak väčší priestor venujeme bio-feedbacku. V opačnom prípade, teda pri neschopnosti voľní kontrakcie volíme, volíme elektrostimuláciu. Snažíme sa o kontrolu aktivitypánevního dna pri zvýšení intraabdominálneho tlaku.

Fyzioterapia hyperaktívneho močového mechúra

V liečbe hyperaktívneho mechúra sa opakovanou voľní kontrakciou svalov panvového dna môže inhibovať kontrakcie detruzora.

Snaha o dosiahnutie schopnosti pacientky voľne aktivovať panvové dno a pomocou jeho kontrakcie tak zamedziť samovoľnému úniku moču. Základom je mikčné tréning u ktorého je súčasne vedená mikčné karta pacientky. V karte sú veľmi presne popísané informácie o mikčné intervaloch a porciách. Odporúčanie pacientkam k mikcii “podľa hodín”. Cieľom je, aby sa pacientka snažila v daný čas Nemočiť. Pocit nutkania potlačiť pomocou kontrakcie svalov panvového dna. Podľa schopností pacientok sa snažíme o vedomé predlžovanie týchto intervalov medzi močením.

Metóda Ludmily Mojžíšovej

Prvým krokom k náprave svalovej dysbalancie vždy musí byť pretiahnutie a uvoľnenie skrátených svalov. Druhým krokom je posilnenie svalov (Novotná, 2007). Pacienta vyšetríme a poučím. Pacienta naučím do všetkých detailov cviky pani Mojžišovej, tiež v rámci poučenia. Po poctivom dvojmesačným cvičení mobilizujú pacientovi bedrá-krížového-bedrový kĺb, celú bedrovú chrbticu a cez rebrá chrbticu hrudníka a šijové. Súčasťou mobilizácie je aj vyšetrenie a ošetrenie levator ani per rectum. Po prvej mobilizáciu, ktorá trvá asi 45-60 minút, overím správnosť pacientovho cvičenie, vypočujem radosť zo zlepšenia jeho súčasnej zdravotnej situácie a pacient cvičí ďalšie dva mesiace. Nasleduje druhá mobilizácia. Tento postup väčšinou stačí na to, aby sa podstatne zmiernili alebo častejšie úplne zmizli dávnej a dlhoročné.

Syndróm kostrče a panvového dna

Príčinou kostrčového syndrómu je anatomické skrátenie svalov, ktoré sa na kostrč upínajú. Na tomto skrátenie sa podieľa zvýšené napätie – hypertonus svalových vlákien a pri dlhšom trvaní hypertonu sa dá predpokladať skrátenie väzivových štruktúr rovnakých svalov. Terapia je zameraná na relaxáciu a preťahovanie svalov kostrčového komplexu. Navrhuje sa použitie takýchto postupov: mobilizácia kostrče, PIR s pretiahnutím svalov kostrčového komplexu per rectum, tlak na úpon m coccygeus a m iliococcygeus ku kostrči, PIR s pretiahnutím dolných častí m gluteus maximus, ktoré sa upínajú na kostrč. Nezabudneme na odporúčanie po liečbe kostrčového syndrómu, 10-12 hodín nesedět, vyhýbať sa spoločenským a športovým aktivitám.

Biofeedback v terapii hyperaktívneho mechúra

Biofeedback predstavuje liečebnú metódu, ktorá umožňuje pacientovi lepšie regulovať svoje telesné schopnosti a funkcie na základe zvýšenia množstva objektívnych informácií o nich. Vďaka rozvoju elektroniky dokážeme dnes informácie o biologických dejoch v organizme nielen získať, ale aj filtrovať, amplifikovat a preniesť do podoby, ktorá je pre pacienta zrozumiteľná (vizuálne, akustická, taktilný). Preferuje sa biofeedback pomocou vaginálnej EMG elektródy. Ďalším prínosom liečby je kombinovanie elektrostimulácia s biofeedbackom po dobu jedného týždňa. V úvode liečby sa odporúča kombinácia rehabilitačnej liečby s liekmi.

 Záver

Fyzioterapia je plnohodnotná metóda liečby močovej inkontinencie a to ako inkontinencia stresovej tak pri hyperaktivite močového mechúra. Veľmi dôležitým predpokladom pre úspešnú liečbu je úzka spolupráca medzi fyzioterapeutom a ošetrujúcim lekárom. Rovnako ako fyzioterapeut by mal byť zasvätený do anatómie, fyziológie a patofyziológie týkajúce sa problematiky inkontinencie, tak aj ošetrujúci lekár by mal mať základné vedomosti spojené s rehabilitáciou tohto ochorenia.

 

ZDROJE:

FEYEREISL, I. Operační léčba ženské močové inkontinence-pohled urogynekologa. Urologické listy. 2004, 1, s. 26-35.

HOLANOVÁ, R. Fyzioterapeutické přístupy v konzervativní léčbě inkontinence moči. Urologie pro praxi. 2010, 11, 6, s. 308-309.

KNIGHT, SJ.; LAYCOCK, J. The role of biofeedback in pelvic floor re-education. Physiotherapy. 1994, 80, s. 145-148.

Inkontinencia moču predstavuje významný a rozšírený medicínsky problém. Dlhodobý záujem o túto problematiku vyústil v založenie Medzinárodnej spoločnosti pre inkontinenciu (ISC) v roku 1971. V diagnostike a terapii močovej inkontinencie už dosiahol výrazný pokrok, ale stále to nezodpovedá súčasnej úrovní medicíny. Hlavným dôvodom je, že mnoho chorých sa za svoje ťažkosti stále hanbia a nezverí sa svojmu lekárovi alebo aj preto, že prvé pokusy liečby zlyhajú, čo vedie pacientov k skepse a nepokračovania v liečbe. Pre pacientov je totiž inkontinencia moču nielen zdravotným, ale aj významným psychosociálnym problémom. V mnohých prípadoch sa okrem najčastejšie formy močovej inkontinencie, ktorú je stresový typ, uplatňuje viac faktorov, a preto musí byť prístup komplexná.

Inkontinencia moču

Definícia močovej inkontinencie

Inkontinencia moču je v súčasnosti definovaná ako akýkoľvek nechcený únik moču. Podľa prejavov je členená na niekoľko foriem. Stresová inkontinencia moču je nechcený únik moču pri náhlom zvýšení vnútrobrušného tlaku (napr. kýchnutí). Ako zmiešaný typ inkontinencie označujeme kombináciu stresovej inkontinencie moču a urgentnej inkontinencie. Z praktického hľadiska je vhodné chorých deliť na postihnuté inkontinenciou podľa veku, pohlavia a prípadne pridružených ochorení.

Základné klasifikácie močovej inkontinencie:

Stresová inkontinencia

Urgentná inkontinencia-motorická a senzorická forma

Zmiešaná inkontinencia (kombinovaná)

Paradoxné ischurie (inkontinencia z pretekania) – zriedkavo

Extraanatomická inkontinencia (vrodené vady, fistuly) – zriedkavo

Neurogénna (drive reflexná) inkontinencia

 

Rizikové faktory stresovej inkontinencie

Stresová inkontinencia je vôbec najčastejšia forma močovej inkontinencie, vyskytujúce sa najmä u žien. Jej etiológie je v súčasnej dobe objasnená len čiastočne. Medzi najznámejšie a overené rizikové faktory parí obezita a vek. Podľa vzniku delíme rizikové faktory na dedičné a vonkajšie. Nižšie sú uvedené 4 skupiny, u ktorých sa predpokladá, že hrajú významnú rolu pri vzniku stresovej inkontinencie.

Predisponujúce faktory

• dedičné predispozície (vrodené anomálie, defekty spojiva, neurologické zmeny)

• vek (zmeny spojivového a svalového tkaniva, zhoršená mobilita, neurologické zmeny)

• rasa

• anatomické, neurologické a svalovej abnormality

Vyvolávajúci faktor

• tehotenstvo a pôrod (hormonálne zmeny, zmeny spojivového tkaniva, tlak maternice na mm, mechanické poranenia svalov panvového dna a sfinktera)

Podporné faktory

• zvýšenie intraabdominálneho tlaku (obezita, fyzická námaha, zápcha)

• chronický kašeľ

• neurologické choroby

• lieky (diuretiká, kofeín, antidepresíva, sedatíva …)

Dekompenzující faktory

• vek

• demencia

• Komorbidita a zmeny prostredia

 

Zdroje:

KOLOMBO, Ivan. Stresová inkontinence u žen-2. část. Urologie pro praxi. 2009, 11, 1, s. 11-20.

KOLOMBO, Ivan. Stresová inkontinence u žen-1. část. Urologie pro praxi. 2008, 9, 6, s. 292-300.

VIDLÁŘ, Aleš. Patofyziologie stresové inkontinence u žen. Urologie pro praxi. 2008, 9, 3, s. 133-136.

Tentokrát sme ako tému pre článok zvolili vrodenú vadu lopatky, tzv. Sprengelovu deformitu. Dozviete sa, čo je to vôbec Sprengelova deformita, jej vyšetrenie, klinické  symptómy a hlavne liečbu.

Sprengelova deformita lopatky

Sprengelova deformita je autozomálne dominantne dedičná. Jedná sa o vrodene vysoký stav lopatky, ktorá občas dosahuje až k occiputu. Vyznačuje sa tiež výraznou prominenciou lopatky a viditeľnou asymetriou krčnej línie. Musí sa začať riešiť veľmi skoro, najlepšie hneď po narodení.

U ľudského embrya sa objavuje zárodočný púčik hornej končatiny približne okolo 3. týždňa vnútromaternicového vývoja a to na úrovni 5. krčného až 1. hrudného stavca. Samotná lopatka vzniká v 5. týždni na úrovni 4. – 6. krčného stavca. Počas normálneho vývoja lopatka postupne zostupuje až na úroveň 2. – 7. rebra a súčasne aj rotuje. Pri Sprengelového syndrómu býva zostup obmedzený o 2 – 10 cm, výnimočne až o 12 cm. Vyskytuje sa veľmi zriedkavo a častejšie toto dedičné ochorenie postihuje dievčatá. Je to v pomere približne 3:1.

Klinické symptómy

Väčšinou je tento vrodený zostup lopatky sprevádzaný ďalšími anomáliami: kostnou hypopláziou lopatky, prítomnosťou krčného rebra, anomáliami stavcov krčnej a hornej hrudnej chrbtice, zreteľnou hypopláziou m. trapezius, mm. rhomboidei a m levator scapulae, často nachádzame oslabenie m stratus anterior, m pectoralis major, m latissimus dorsi apod (acta) Nejasná je otázka týkajúca sa tzv. os omovertebrale, ktorá býva prítomná približne u 25% prípadov so Sprengelovou deformitou. Jedná sa o anomálne kostenú časticu v tvare nepravidelného trojuholníka. Nachádza sa medzi priečnym výbežkom C3 a oblasťou anšlus superior lopatky. Kĺbová plôška na lopatke je konvexná, zatiaľ čo na os omovertebrale je konkávna.

Špecifické vyšetrenie

Pri vyšetrení nachádzame u dieťaťa postihnutého Sprengelovým syndrómom asymetriu krčnej línie, vyššiu lopatku v dôsledku ochabnutosti m serratus anterior viac prominuje a býva menšia. Zisťujeme tiež obmedzenie pohybu ramenných kĺbov v zmysle úplného vzpaženia k postihnutej strane. K tomu dochádza v dôsledku malformácie lopatky. Nie je tu možná rotácia lopatky pri elevácií ramenného kĺbu ako u lopatky zdravej. Tiež býva sprevádzané skrátením a deformitou kľúčnej kosti. Pohyb v ramennom kĺbe je narušený a tým prebieha v patologickom humeroskapulárnom rytme. Na röntgenovom vyšetrení krčnej chrbtice často nachádzame krčné rebro, cervikálnu spinu bifida a anomálie proximálnych rebier.

Klasifikácia Sprengelovej deformity podľa Cavendisha:

1.stupeň (very mild): ak je pacient oblečený, vadu nie je vidieť, obe ramená sú na rovnakej úrovni

2.stupeň (mild): ak je pacient oblečený, je vidieť ľahkú prominenciu krku na postihnutej strane

3.stupeň (moderate): rameno postihnutej strany je vyššie o 2 – 5 cm, deformita je ľahko rozpoznateľná

4.stupeň (severe): rameno na postihnutej strane je výrazne vyššie, dojem brevicolis, horný vnútorný uhol lopatky je vysoko, môže sa blížiť occiputu.

Je tiež nutné odlíšiť niektoré iné anomálie krčnej a hornej hrudnej chrbtice práve od Sprengelovej deformity: Jedná sa napríklad o poruchy segmentácie a formácie, syndróm pterygií, Klippel – Feilovo ochorenie a tiež skolióza. Základný rozdiel spočíva v tom, že u týchto anomálií nie je postihnutá funkcia ramenného kĺbu. Len u syndrómu pterygií je obmedzená abdukcia paže z dôvodu napínajúcej sa riasy v axile.

Liečba

Operačná liečba sa odporúča u 3. a 4. stupňa, konzervatívna liečba naopak u 1. a 2. stupňa.

Operačná liečba

Je to najčastejšie a jediné možné riešenie Sprengelovej deformity. K tejto operácii sú indikované deti v čo najnižšom možnom veku, ideálne do 6 rokov. Niektoré deti však prichádzajú neskôr, operáciu je možné vykonať maximálne do 8 rokov. Hlavnými cieľmi operácie sú obnovenie funkcie ramenného pletenca a tiež kozmetická úprava vzhľadu postihnutého dieťaťa. U výraznejších deformít je dôležité dbať na to, aby nedošlo k pretrhnutiu brachiálneho plexu a zabrániť tak následnej paréze. Princípom operácie je extraperiostálne uvoľnenie šľachových začiatkov, upínajúcich sa na lopatku, resekcia supraspinatnej časti lopatky a repozície lopatky do správneho postavenia.

Konzervatívna a pooperačná liečba

V prípade ťažkých deformít, ktoré významne obmedzujú funkciu ramenného pletenca, indikujeme vždy operačnú liečbu.

Následná pooperačná liečba, teda rehabilitácia, je rovnako dôležitá ako operačný výkon samotný. Bez nej by totiž nebolo možné dosiahnuť uspokojivé výsledky.

Bezprostredne po operácii sú deťom podávané dostatočné dávky analgetík, spravidla najvyššie možné, ktoré sú úmerné veku a hmotnosti malého pacienta. Súčasne tiež začíname samotnú rehabilitáciu. S odoznievajúcou sa bolesťou postupne zvyšujeme nároky na rozsah pohybu v ramennom kĺbe operovanej strany. Hlavným cieľom je dosiahnuť maximálne vzpaženie. Neustále tiež kontrolujeme inerváciu periférie hornej končatiny, kde by mohla nastať paréza brachiálneho plexu. Keby sa tak stalo, je potrebné okamžite zmierniť ťah za operovanou lopatku pomocou povolenia ťahového drôtu.

Ďalšia niekoľkomesačná rehabilitácia je zameraná na zlepšenie svalovej sily a udržanie maximálne možného rozsahu v ramennom pletenci. Vhodná je tiež Vojtova reflexná lokomócia. Rehabilitácia musí prebiehať s veľmi citlivým prístupom k pacientovi. Keďže sa jedná o deti, je veľmi dôležité, aby sa nebáli rehabilitovať.

V nadväznosti na minulý článok o metóde DNS sme sa rozhodli, že vás tentoraz budeme informovať o jej autorovi samotnom. Nie je to nikto iný ako najznámejší a najuznávanejší český fyzioterapeut – prof. PaedDr. Pavel Kolář, Ph.D.

prof. PaedDr. Pavel Kolář, Ph.D.

                Pavel Kolář sa narodil 5. februára 1963. Po absolvovaní základnej a strednej školy nastúpil v roku 1983 na prezenčné štúdium na Fakultu telesnej výchovy a športu na odbor Telesná výchova – rehabilitácia. Vysokú školu ukončil roku 1987 a získal titul PaedDr. V roku 1997 začal pracovať ako fyzioterapeut na rehabilitačnej klinike 2. lekárskej fakulty v Prahe. O 2 roky neskôr sa stal prednostom Kliniky rehabilitácie a telovýchovného lekárstva 2. LF UK, kde pôsobí dodnes. Od roku 2008 tu pôsobí aj ako prodekan 2. LF UK.

Okrem práce prednostu rehabilitačnej kliniky 2. LF UK je už dlhé roky členom realizačného tímu niektorých reprezentácií Českej republiky, ako je futbal, hokej, atletika a v neposlednom rade tiež český davis cup tím. Do povedomia laickej verejnosti sa dostal aj vďaka spolupráci s mnohými známymi športovcami a osobnosťami. Patrí medzi ne napríklad Václav Havel, Jaromír Jágr, Radek Štěpánek, Kateřina Neumannová, Roman Šebrle a mnoho ďalších. Paradoxné však je to, že aj napriek pomoci všetkým týmto menovaným športovcom, má sám zdravotné problémy. S jeho životom je neodmysliteľne spojená Bechterevova choroba. Táto nevyliečiteľná choroba, ktorá je sprevádzaná bolesťami, je tlmená liekmi a adekvátnou pohybovou záťažou. Sám profesor Kolář hovorí, že si na bolesť zvykol a dokáže ju vedome zvládať a ovplyvňovať.

Profesor Pavel Kolář je autorom knihy Rehabilitácia v klinickej praxi. Ďalej je autorom viac ako 140 odborných článkov. Na jar minulého roku bolo otvorené Centrum pohybovej medicíny Pavla Kolářa na pražskom Chodove. Stále sa tiež aktívne zúčastňuje svojich DNS kurzov v Čechách, ale aj kurzov organizovaných zahraničnými univerzitami a klinikami v zahraničí – USA, Kanade, Malajzii, Japonsku, Singapure, Švédsku, Francúzsku, Dánsku, Poľsku, Slovensku, Slovinsku, Nemecku, UK, Austrálii, Izraeli, Novom Zélande atď. Pavel Kolář je ženatý, má dvoch synov a dcéru. Žije s rodinou neďaleko Prahy.

Vedecká ocenenia:

2003 – bronzová medaila 2. LF UK pri príležitosti 50. výročie založenia fakulty

2003 – osobná medaila prezidenta republiky Václava Havla za zásluhy o štát za pedagogickú a vedeckú činnosť

2007 – medaila Za zásluhy o štát v oblasti výchovy a vedy z rúk prezidenta republiky

2008 – menovaný “Adjunct Senior Lecturer”, The Faculty of Health Sciences, Murdoch University, Western Australia.

2009 – vyhlásený Učiteľom roka UK 2. LF

Spolupráca s univerzitami v USA, Kanade, Austrálii, Dánsku, Anglicku, Poľsku.

 

Zdroje:

V poslednej dobe je čoraz častejšie skloňované meno fyzioterapeuta, ktorý povzniesol odbor fyzioterapie na vyššiu úroveň. Áno jedná sa o prof. Pavla Kolářa. Svoj DNS koncept sa snaží odovzdávať do celého sveta pomocou odborných kurzov a tým rozširovať terapeutické možnosti. Metóda “Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie” je tým konceptom. Viete o čo ide?

 

Metóda DNS

Metóda DNS je radená medzi všeobecné fyzioterapeutické metódy, pretože tento koncept obsahuje všeobecné princípy. Pomocou techník Dynamickej neuromuskulárnej stabilizácie sa snažíme ovplyvňovať funkciu svalu v jeho posturálnej lokomočnej funkcii.

V liečebnej rehabilitácii (svalový test) a v posilňovniach je posilňovanie svalov založené na posilňovaní, ktoré vychádza z ich anatomickej funkcie, teda posilňovacie cvičenia sú odvodené zo začiatku a úponu svalu.

Metóda DNS však nevychádza len zo začiatku a úponu svalu, ale najmä zo začlenenia svalu do biomechanických reťazcov. Tieto biomechanické reťazce nie sú odvodzované iba zo spomínaných anatomických faktov, dôležitú úlohu tu hrajú riadiace procesy centrálnej nervovej sústavy (tzv. centrálne programy). Napr. keď posilňujeme prsné svaly, sú zároveň aktivované aj tie svaly, ktoré stabilizujú ich úpony. Jedná sa teda o svaly chrbtové, bránicu, brušné svaly atď. Táto funkcia je u veľa ľudí veľmi obmedzene ovládaná voľným spôsobom. Avšak tieto posturálne svaly sú pre funkciu veľmi dôležité.

Ako pri lokomócii tak pri statickej situácii sú jednotlivé segmenty spevnené koordinovanou aktivitou agonistov a antagonistov, tzv koaktivačná aktivita. Aj napriek tomu, že sval podľa svalového testu dosahuje maximálnych hodnôt, tak pri zapojení do určite vybranej posturálnej polohy môže funkcia tohto svalu úplne zlyhávať. Tento problém je popisovaný ako posturálna instabilita. Jedinec si chybné zapájanie svalov zafixuje a prenáša ho do ďalších pohybov a cvičení. Dôsledkom je stereotypné preťažovania, ktoré môže byť príčinou mnohých hybných porúch.

Pre zamedzenie preťažovania mäkkých štruktúr a skeletu je nutné, aby spevňovanie segmentov vychádzalo z neutrálnej polohy kĺbov (centrované postavenie). Predpokladom pre túto polohu je rovnováha medzi svalmi v celom biomechanickom reťazci.

 

Najčastejšia je porucha segmentálnej stabilizácie kĺbov spôsobená:

1. Chybná neuromuskulárna kontrola

A. Porucha posturálneho vývoja, kedy je posturálne lokomočný vzor nesprávne založený.

B. Osvojenie si chybných dynamických stereotypov vďaka chybne naučenej a fixovanej činnosti (nesprávny tréning, jednostranná záťaž apod.).

C. Adaptácia centrálnej nervovej sústavy na patologickú situáciu (ochranná funkcia). Tým dochádza k zmenám svalového napätia a tým aj celej postury.

2. Nedostatočnosť svalov, ktoré zaisťujú segmentálnu stabilizáciu kĺbov.

Pri každom vybranom posilňovacom cviku sa posilňuje zároveň aj aktuálne použité držanie tela vrátane jeho dynamiky. Je preto nutné, aby pohyb vychádzal z nulového postavenia kĺbu, ako už bolo spomenuté. Za tohto predpokladu bude mať cvik celkovo pozitívnu odozvu.

3. Väzivová insuficiencia a poruchy lokálnych, regionálnych a globálnych anatomických parametrov.

Kvalita tkanív a anatomické parametre (kolodiafyzárny uhol, tvar patelly atď.) významne ovplyvňujú stabilizáciu kĺbu počas pôsobenia vonkajších síl. Niektoré prípady je nutné riešiť korekčnou operáciou.

 

Všeobecné princípy nácvikových technik

1. K ovplyvňovaniu stabilizačnej funkcie sú využívané všeobecné princípy ranej posturálnej ontogenézy:

• globálne vzory (kontralaterálny a ipsilaterálny vzor lokomócie)

• centrácie kĺbu a jej reflexný vplyv na stabilizačnú funkciu

• facilitáciu pomocou spúšťových zón, oporné funkcie, odpor proti plánovanej hybnosti atď.).

2. Cvičenie začíname ovplyvnením trupovej stabilizácie, ktorá je zásadná pre cielenú funkciu končatín.

3. Snažíme sa svaly začleniť do centrálnych biomechanických programov a preto tieto svaly cvičíme vo vývojových posturálne lokomočných radoch.

4. Pri výbere vhodného cvičenia pre ovplyvnenie segmentálnej stabilizácie je nutné mať na pamäti, že spevnenie segmentu je výsledkom globálnej svalovej súhry vychádzajúcej z opory.

5. Posturálna sila nesmie byť nikdy väčšia, než je sila svalov, ktoré pohyb stabilizujú. Keď nie je tento predpoklad splnený, môže pohyb vychádzať z náhradného riešenia (vykonávajú ho silnejšie svaly), čo je nežiaduce.

Cieľom celej metódy DNS je voľná kontrola automatickej posturálnej funkcie svalov. Pozitívne výsledky terapie je nutné postupne zaraďovať do bežných denných aktivít. 

 

Zdroj:

DNS: Cvičení ve vývojových řadách. [online]. [cit. 2013-02-06]. Dostupné z: http://www.dns-cz.com/

KOLÁŘ, P., et al. Rehabilitace v klinické praxi. Praha : Galén, 2009. 713 s. ISBN 978-80-7262-657-1.