Typy pohybov

Pasívny pohyb

Pasívny pohyb vykonáva fyzioterapeut, prípadne pacient so svojou zdravou končatinou. Cieľom tohto pohybu je udržať plný rozsah pohyblivosti v kĺbe, rozsah pohybu v kĺbe zväčšiť, stimulovať proprioceptívnu signalizáciu z proprioreceptorov, zlepšiť cirkuláciu v postihnutej končatine, zabrániť vzniku kontraktúr, pôsobiť relaxačne a psychologicky.

Pasívny pohyb s uvedomovaním

Nadväzuje na pasívny pohyb, pacient sa usiluje v predstave inervovať končatinu. Ide o uvedomenie si proprioceptívnej signalizácie, ktorá za normálnych okolností prebieha bez nášho vedomia. Pacient je pri vedomí a ako model pri vysvetlovaní mu slúži zdravá kontralaterálna končatina.

Aktívny asistovaný pohyb

Tento pohyb vykonáva fyzioterapeut ak pacient urobí minimálny aktívny pohyb. Pomáha mu na začiatku a na konci pohybu. Pri tomto pohybe sa využívajú aj vlastnosti vody a cvičenie v závese.

Aktívny vôľový pohyb

Tento pohyb vykonáva pacient sám bez pomoci. Rozlišujeme:

Aktívny rezistovaný pohyb

Rezistujeme manuálne, kladkou, pružinou alebo závažím.

Vychádza zo skúsenosti, že potrebnú svalovú silu možno dosiahnuť len opakovaným maximálnym výkonom. Využíva sa princíp svalového preťaženia, zaťaženie, ktoré je sval schopný zdvihnúť a počet zdvihov vykonaných za časovú jednotku.

Izometrická kontrakcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa dĺžka svalu nemení, mení sa len svalové napätie. Nenastáva pohyb.

Napríklad: izometrické napnutie gluteálneho svalstva (tzv. stiahnutie zadku)

Koncentrická akcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa mení dĺžka svalu, odstup a úpon sa približujú a sval sa kontrahuje. Mení sa napätie svalu.

Napríklad: pohyb lakťa z extenzie do flexie

Excentrická akcia svalu

Je to akcia svalu, pri ktorej sa mení dĺžka svalu, odstup a úpon sa sa oddiaľujú, sval je v napätí a vytvára sa tzv. brzdiaca sila, na základe ktorej dochádza k zvyšovaniu celkovej svalovej sily daného svalu.

Napríklad: končatinu dáme pasívne do abdukcie v ramennom kĺbe, pomaly pripažujeme, ale nenecháme hornú končatinu vplyvom gravitácie padnúť do pripaženia.

Dolný skrížený syndróm

Jedná sa o svalovú dysbalanciu medzi svalmi:

Horný skrížený syndróm

Jedná sa o svalovú dysbalanciu medzi svalmi:

Viacvrstvový syndróm

Pri viacvrstvovom syndróme sa striedajú vrstvy hypertonických a oslabených svalov na dorzálnej aj ventrálnej strane tela.

Celulitída alebo tzv. pomarančová koža postihuje ženy všetkých vekových kategórií, prejavuje sa aj u mladých a štíhlych žien. Môže sa vyskytovať aj u mužov v oblasti zadku, brucha a bedier, a je u nich spôsobená nosením tesného spodného prádla, tesného opasku alebo obsahom hormónov v potravinách.

Podkožie je vrstva kože, v ktorej vzniká celulitída. Skladá sa z väziva, tukových buniek a zo zakončení lymfatických a krvných ciev.

Významný vplyv  na vznik celulitídy majú ženské pohlavné hormóny – estrogény, ktoré ovplyvňujú pružnosť  podkožného väziva. Preto sa celulitída začína u žien objavovať už v puberte, kedy sa zvyšuje hladina estrogénov. Zhluky tukových buniek v podkoží tlačia na spojivové tkanivo a utláčajú okolité krvné a lymfatické cievy, ktoré sa pod tlakom deformujú a tým sa spomaľuje miestna cirkulácia a prísun živín. V tkanivách sa potom hromadí tekutina a odpadové látky, znižuje sa prísun kyslíka. Ženy majú približne dvojnásobne viac tukových buniek ako majú muži, tieto sú uložené ako kuželky a kolagénové, elastické vlákna sú medzi nimi usporiadané zvislo (u mužov vodorovne), preto sa u žien kvôli tomu na povrchu kože skôr prejavia nevzhľadné hrbolčeky.

Najčastejšie sa objavuje na zadnej a prednej strane stehna, na zadku a na pažiach. Koža býva na postihnutých miestach chladnejšia.

Vznik celulitídy ovplyvňuje aj dedičnosť, nedostatok pohybu, nadváha, hormonálne zmeny, nesprávna strava, nedostatok tekutín, sedavé zamestnanie, fajčenie a stres.

Terapia:

Antigravitačná jóga vznikla z akrobatického cvičenia, ktoré pred 21 rokmi vytvoril choreograf Christopher Harrison. Obsahuje prvky z klasickej jógy, tanca, gymnastiky a pilates.

Podeľte sa o svoje skúsenosti s antigravity jógou.

 

 

Pri aeróbnej aktivite platia 3 základné pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať. Ľahko si ich zapamätáme pod skratkou FIT.

F ako frekvencia vyjadruje častosť vykonávania danej aktivity. Aeróbna aktivita by sa mala vykonávať minimálne 3 x do týždňa.

I ako intenzita je odvodená od subjektívne vnímanej námahy a od rozsahu pulzovej frekvencie. Odbúravanie tukov prebieha v tzv. fatburning zóne, ktorá predstavuje 60 – 90 % maximálnej úrovne pulzovej frekvencie. Maximálna pulzová frekvencia (max PF) sa vyráta tak, že od čísla 220 sa odráta vek dotyčnej osoby. Dolná hranica aeróbneho pásma je rovná 0,6 x max PF a horná 0,9 x max PF. Takže osoba, ktorá ma 20 rokov by sa mala pohybovať v rozmedzí 120 až 180 pulzov za minútu. Dôležitá pri aeróbnej aktivite je nielen jej intenzita, ale aj jej trvanie.

T ako trvanie. Za optimálne trvanie aeróbnej aktivity sa považuje 50 až 90 minút podľa typu cvičenia. Minimálne to však musí byť 20 minút, a to z toho dôvodu, že organizmus si prvých 20 minút čerpá energiu zo zásob cukru v pečeni, a túto hladinu nenechá klesnúť pod určitú úroveň, ktorá je pre organizmus nebezpečná, a vtedy sa začne čerpať energia z tukových zásob.

Cvičenie by sme si mali vyberať podľa našich požiadaviek, zohľadniť pri tom svoj vek, zdravotný stav a životný štýl.

Cieľ:

–         zlepšiť svalovú silu a koordináciu pohybov

–         zväčšiť rozsah pohybov

–         uvoľniť skrátené a posilniť oslabené svaly

–         posilniť hlboký stabilizačný systém

–         vytvoriť správne pohybové stereotypy

–         prevencia

–         podporiť psychiku

Pomôcky:

–         theraband

–         overball

–         balančná plošina

–         fit lopta

–         činky

–         závažia

–         expandéry

Aeróbne cvičenie je cvičenie aeróbneho charakteru, pri ktorom sú dôležitým zdrojom energie hneď po cukroch tuky.

Pri takomto druhu cvičení dochádza k :

Pokiaľ chcete, aby Vaše dieťa čo najskôr behalo po svojich a nepotrebovalo žiadnu oporu, tak mu v žiadnom prípade nekupujte detské chodítko. V susedných Čechách je na týchto produktoch označenie s varovaním, že chodítko môže ohroziť zdravie dieťata. A je to pravda. Maminky v snahe chvíľku si od dieťatka oddýchnuť, aby sa mohli venovať sebe alebo domácnosti, vložia dieťa, ktoré ešte ani nevie stáť a chodiť do chodítka a nechajú ho preháňať sa po celom byte až do úmoru. Môže to mať vplyv na postavenie nožičiek, plochonožie a postavenie chrbtice, ktoré sa nemusí prejaviť v detstve, ale aj neskôr, napríklad až v puberte.

Tejto problematike sa venovali v Írsku, a ich výskum dokázal ze používanie chodítok vedie u detičiek k poruchám stability, deti bez opory nevedia stáť, chodiť, a preto sa dlho plazia. Prieskum bol robený na 190 zdravo narodených deťoch, z ktorých polovica používala detské chodítko, sledoval sa vek dieťaťa, v ktorom začalo samé stáť alebo ako často potrebovalo oporu.

Záver: chodítka vedú k oddialeniu schopnosti dieťaťa samostatne sedieť, stáť a chodiť.

Minimálne raz za život sa stretne každý fyzioterapeut s reakciou človeka – jááj, fyzioterapia to sú tie masáže, však? Ešte „lepšie“ je oslovenie na lôžkových oddeleniach – sestrička. Nemáme nič proti masérom ani sestričkám, česť ich práci, ale nehádžte nás prosím s nimi do jedného vreca. Začnite rozlišovať medzi tým, kto Vám podloží misu pod zadok alebo zavedie infúzku a kto Vás po operácii postaví na nohy!

My sme tí, ktorí sa o Vás postarajú keď ste v bezvedomí, zabezpečíme, aby ste nemali preležaniny, aby Vám nevznikli kontraktúry, my sme tí, ktorí Vás učia po úraze alebo po cievnej mozgovej príhode opäť chodiť a ako zvládať bežné denné činnosti, ako správne sedieť, chodiť, stáť, my sme tí, ktorí Vám aplikujú elektroliečbu, ktorí cvičia s Vašimi deťmi vojtovu metódu…

To sme my – fyzioterapeuti, ktorí svoje povolanie vykonávajú aj za minimálnu mzdu, pretože nás naša práca napĺňa a vidíme v nej zmysel, ktorý dúfam, že postupne ocenia aj bežní ľudia a hlavne páni doktori.